Predplatné
Prihlásiť sa
Bratislavský Štandard

Dlhodobým problémom Bratislavy sú neobývané byty. Viete, koľko sa ich v hlavnom meste nachádza?

MicrosoftTeams-image-1-1110x740 Počet neobývaných bytov má stúpajúci trend. Foto: Metropolitný inštitút Bratislavy

BRATISLAVA – Vzhľadom na nepriaznivú ekonomickú situáciu a vysoké úroky je pokles dostupnosti bývania v Bratislave vypuklejší, čo sa odráža aj na počte neobývaných bytov. Tých z roka na rok pribúda a na veľké prekvapenie sa nenachádzajú v novovznikajúcich štvrtiach.

Podľa analýzy, ktorú vypracoval Metropolitný inštitút Bratislavy, bol od roku 2015 stúpajúci trend bytov spojený s dlhodobou neobývanosťou. V roku 2015 bolo prázdnych bytov 14  034, čo predstavuje 6,4 percenta a v roku 2022 toto číslo vystúpilo na úroveň 18 068, teda 7,5 percenta z celkového počtu bytov. 

Celkový počet prázdnych bytov zmiernil prílev ľudí z Ukrajiny, ktorí vytvárajú dopyt na nájomné bývanie. Dáta o odbere elektriny mestu objektívne ukazujú, v ktorých bytoch naozaj niekto žije bez ohľadu na to, či tam má niekto trvalé či prechodné bydlisko, alebo či priestor slúži na krátkodobý prenájom.

Ak odberné miesto spotrebovalo v rozmedzí 0 až 249 kilowatthodín ročne, je pravdepodobnosť, že je dlhodobo neobývané. Za neobývané byty sa považujú v tomto prípade tie, kde spotreba elektriny výrazne poklesla o viac ako 80 percent. 

Počet neobývaných bytov v hlavnom meste sa určuje podľa odberu elektriny. Foto: MIB

Na základe dát z predchádzajúceho obdobia mohlo byť minulý rok v Bratislave približne 18-tisíc dlhodobo neobývaných bytov. Dopyt po bývaní je pritom ovplyvnený viacerými faktormi – lokalita, množstvo vysokých škôl, štatút hlavného mesta, ale aj ekonomické zloženie obyvateľstva.

Prírastok trvalo bývajúceho obyvateľstva v Bratislave síce stúpa, lenže mnohí bývajú v spoločnej domácnosti s už zabývanými ľuďmi v prenajatých bytoch. Za posledné obdobie pribudlo v priemere 2 400 dokončených bytov ročne. Takéto byty patria predovšetkým solventnejším obyvateľom, ktorí vlastnia viac ako jednu nehnuteľnosť a nemajú potrebu sa do nej nasťahovať, alebo ju prenajímať.

Majitelia držia prázdne byty pre svoje deti alebo čakajú na vhodnú príležitosť zhodnotiť majetok v správny čas. Ďalšími dôvodmi dlhodobo neobývaných nehnuteľností bez rozdielu na jeho rok výstavby, sú prebiehajúce súdne spory, dedičské konania, rekonštrukcie, alebo pracovné pobyty. Na základe dostupných údajov MIB z roku 2021 a  2022 je prekvapujúcim zistením skutočnosť, že v lokalitách s najväčším počtom obyvateľov nie je neobývaných nových až tak veľa z celkového počtu:  

  • Devínska Nová Ves – Bory 
  •  2021: 658 bytov (24 percent) 
  • 2022: 225 bytov (9 percent)  
  •  Petržalka – Slnečnice
  • 2021:  437 bytov (18 percent) 
  • 2022: 117 bytov (5 percent)  
  •  Chalupkova – Downtown
  • 2021:  475 bytov (14 percent) 
  • 2022: 250 bytov (7 percent) 

Nedávnou masívnou výstavbou v okolí Mlynských nív pribudli okrem bytov aj stovky prázdnych administratívnych priestorov, keďže sa mnohé spoločnosti a organizácie presťahovali do nového. Ich počet sa nedá spoľahlivo odhadnúť, keďže analýze neobsadených kancelárií sa MIB nevenoval.

Vzhľadom na počet novovznikajúcich subjektov a na novodobý trend umožňujúci pracovať aj z domu, je pravdepodobné, že počet neobsadených kancelárií narastá. Z tohto konštatovania sa natíska otázka, či potrebuje mesto a jeho obyvatelia dlhodobo poloprázdne budovy s kanceláriami, ktoré by sa mohli využívať efektívnejšie.

„Analýzu týkajúcu sa neobsadenosti kancelárií nemáme k dispozícii. Čo sa týka nepovoľovania výstavby kancelárií, mesto nemá kompetenciu nepovoliť konkrétnu výstavbu, ak je v súlade s územným plánom. Takáto regulácia však z nášho pohľadu nie je potrebná, pretože územné plánovanie sa neriadi krátkodobými trhovými trendami. Developeri reagujú na dlhodobé trendy na trhu a v prípade očakávania poklesov, reagujú aj zastavením či odložením projektov,“ informovala Bratislavský Štandard PR špecialistka MIB Michaela Pavelková.

Pri neustálom presune obyvateľov sa tak nedá určiť presný počet neobývaných bytov alebo kancelárií. Bratislava je dynamické mesto, ktoré sa zrejme neubráni ďalšiemu rozvoju. Ten by však mal viac vychádzať z reálnych potrieb obyvateľov a nie iba z individuálnych túžob investorov.


Ján Vida