Bratislava verzus Košice. Kde sa ľuďom žije lepšie? Európska únia zmapovala kvalitu života

BRATISLAVA/KOŠICE – Európska komisia urobila rozsiahly prieskum kvality života v mestách. Na vzorke 83 miest z krajín Európskej únie, Európskeho združenia voľného obchodu, Spojeného kráľovstva, západného Balkánu a Turecka sledovala rôzne ukazovatele spokojnosti obyvateľstva. Zo Slovenska sa do výberu dostali Bratislava a Košice. Ako sa žije ľuďom v našich dvoch najväčších mestách v porovnaní s európskymi metropolami?

Ako sa žije ľuďom v európskych mestách a čo zohráva kľúčovú rolu pri ich spokojnosti? Na tieto otázky sa snaží odpovedať Správa o kvalite života v európskych mestách, ktorú vytvorila Európska komisia.

Podkladom na jej vypracovanie sa stalo viac ako 70-tisíc rozhovorov s obyvateľmi skúmaných miest. Ako celok vyznieva pomerne optimisticky. Takmer 9 z 10 ľudí totiž udáva, že je so životom vo svojom meste spokojná.

Kvalitu života v danom meste pritom ľudia pociťujú na základe viacerých ukazovateľov. Svoju rolu tu zohráva napríklad dostupnosť bývania, kvalita a množstvo pracovných príležitostí, úroveň poskytovania verejných služieb, akými sú školstvo, zdravotníctvo či kultúra, kvalita verejnej dopravy, vzťah k menšinám, bezpečnosť, čistota ovzdušia, ale aj množstvo parkov či inej zelene, kde môžu ľudia tráviť voľný čas.

V ktorých mestách sa ľudia cítia najspokojnejšie?

Najnižšia spokojnosť je v mestách na juhu Európy, hlavne v tých, ktoré nie sú súčasťou EÚ. Naopak, najvyššia spokojnosť panuje na západe. Trendom v aktuálnom vývoji v porovnaní s rokom 2019, keď naposledy urobili takýto prieskum, je nárast spokojnosti miest na východe. Vo všeobecnosti sa najlepšie žije obyvateľom škandinávskych krajín.

Spokojnosť so životom v porovnaní s rokom 2019 ale mierne klesla. Zásadný vplyv na tom malo covidové obdobie, keď sa spokojnosť výrazne prepadla a s uvoľnením opatrení sa postupne dostávala zas do normy, ale aj rusko-ukrajinský konflikt.

Okrem toho, že to obyvateľov miest poznačilo ľudsky, vojna sa podpísala aj na ekonomike. Najväčší pokles spokojnosti zaznamenali Londýn či Viedeň. Spokojnejšie sa cítia obyvatelia menších miest a vysokoškolsky vzdelaní ľudia.

Košice v pocite spokojnosti mierne predbehli Bratislavu. V porovnaní s veľkými európskymi metropolami sú však obe slovenské mestá pomerne malé a aj na nich sa potvrdzuje celkový trend, že v menších mestách sa ľudia cítia spokojnejšie.

Kde sa žije najlepšie rodinám s deťmi?

Keď si človek založí rodinu, vnímanie parametrov kvality života sa určite mení. Pri drvivej väčšine sledovaných miest, tie slovenské nevynímajúc, platí, že najlepším miestom pre rodinný život nie je hlavné mesto. Košice v tomto Bratislavu jednoznačne predbehli. Rodinám sa tam totiž podľa prieskumu žije lepšie.

Najlepšie skóre pritom dosiahol britský Cardiff. Zle pochodili najmä mestá, kde sa ráta populácia v miliónoch. V niektorých štátoch sú rozdiely priam priepastné. Napríklad také Turecko. Kým Istanbul je najhorším v rebríčku, tak Diyarbakir patrí medzi 20 najlepších miest.

V Bratislave aj v Košiciach si bývanie za dobrú cenu budete hľadať veľmi ťažko

Hoci je bývanie základ, vo väčšine hlavných miest je ťažké nájsť si dobré bývanie za prijateľnú cenu. Najdostupnejšie bývanie majú ľudia v dánskom Aalborgu, najhoršie je na tom švajčiarska Ženeva. Bratislava sa dostala do smutnej top 10. Patrí totiž medzi desiatku miest, kde sa hľadá bývanie za rozumnú cenu najťažšie. Hoci Košice pochodili oveľa lepšie, celkovo sme pod európskym priemerom.

Kde sa ľahšie zamestnáte? V Bratislave či v Košiciach?

Hlavné mestá majú, naopak, tendenciu dosahovať lepšie skóre v prístupnosti práce. Najväčšie rozdiely medzi hlavným a iným mestom danej krajiny dosahuje okrem Česka či Poľska aj Slovensko. Kým Bratislava sa nachádza v prvej desiatke top miest pri hľadaní práce, Košice sa oveľa viac prepadli. Rozdiely medzi nimi sú priepastné.

V mestách si najľahšie nájdu prácu vysokoškolsky vzdelaní ľudia a ľudia vo veku 25 až 39 rokov. Spokojnosť obyvateľov so svojou pracovnou situáciou väčšinou v Európe v porovnaní s rokom 2019 rástla, avšak Košice sú výnimkou. Košičania totiž majú pocit, že práca sa im hľadá čoraz ťažšie.

Bratislavčania sú spokojnejší so stavom svojej peňaženky než Košičania

Kvalitné bývanie za prijateľnú cenu, dobrá práca a finančný rozpočet, pri ktorom človek nemá do peňaženky hlboko. Tak by sme mohli zhrnúť trojicu materiálnych faktorov, ktoré udávajú náš blahobyt. Ako je to s finančnou situáciou rodín či jednotlivcov u nás?

Na mestá ako Zürich či Kodaň, kde ľudia veľmi nemusia rátať ceny potravín v obchode, sa určite nechytáme. Sme skôr na opačnej strane spektra. Finančná situácia Bratislavčanov je lepšia ako u ľudí v Košiciach. V porovnaní s rokom 2019 sa počet domácností spokojných so svojou finančnou situáciou znížil.

Kto sa viac vozí autom a kto viac využíva verejnú dopravu?

Tradičným lídrom v spokojnosti je aj pri verejnej doprave Zürich. Naopak, najhoršie pociťujú úroveň poskytovaných služieb ľudia v Palerme.

V kvalite verejnej dopravy dosahuje Bratislava prekvapivo európsky priemer. Aspoň tak to vnímajú ľudia. Bratislavčania aj napriek každodenným kolónam, hlavne v rannej a poobednej špičke, pociťujú v tejto oblasti o dosť vyššiu mieru spokojnosti ako Košičania, ktorí sa ocitli pod priemerom.

Nasledujúci graf bližšie špecifikuje preferencie Bratislavčanov a Košičanov vo využívaní rôznych spôsobov dopravy. Pre efektívne porovnanie je v grafe vyobrazené vždy aj mesto s najvyšším a najnižším skóre v danej oblasti. Ako vidieť, rozdiely sú len veľmi malé. Bratislavčania využívajú o čosi viac verejnú dopravu a Košičania jazdia viac na bicykli.

Verejné priestranstvá, zeleň, kulútra a zdravotníctvo

Medzi ďalšie sledované ukazovatele patrili aj spokojnosť s verejnými priestranstvami. To, ako sa v našom meste cítime, je priamo úmerné aj kvalite verejných priestorov. Tá je celkovo lepšie vnímaná obyvateľmi menších miest ako ľuďmi žijúcimi vo svetových metropolách. Lídrom v tejto oblasti je Luxembursko. Košice majú v porovnaní s Bratislavou navrch.  

Zelené plochy ako parky, verejné záhrady či blízkosť lesov, majú vplyv nie len na kvalitu ovzdušia, ale aj na naše subjektívne prežívanie. So stavom zelene sú najspokojnejší obyvatelia Ženevy. Bratislavčania aj Košičania sú so zelenými plochami menej spokojní, avšak zaujímavosťou je, že v porovnaní s rokom 2019 vykazuje Bratislava najväčší nárast spokojnosti so zeleňou v meste spomedzi všetkých sledovaných miest.

Kultúrne inštitúcie sú tiež dôležitými miestami sociálnej interakcie. S kultúrou sú najspokojnejší ľudia v Zürichu a na jej nedostatok sa sťažujú hlavne v Podgorici. Košičania sú so svojimi kultúrnymi možnosťami spokojnejší viac ako obyvatelia hlavného mesta.

V spokojnosti so zdravotníckymi zariadeniami sa tak Bratislava, ako aj Košice ocitli medzi tými horšími. Stojíme po boku pobaltských krajín a južných krajín EÚ, ktoré sa v kvalite poskytovaných služieb nemôžu porovnávať s lídrom spokojnosti – Škandináviou či so západnými krajinami Únie.