Na pravom brehu Dunaja vyrastie rozsiahla polyfunkčná zóna Green park. Ako zmení tvár Bratislavy?

BRATISLAVA – V našom hlavnom meste je viacero oblastí, ktoré roky čakajú na svoju výslednú podobu a na to, ako koncepčne Bratislavu doplnia. Jednou z takýchto lokalít a navyše veľmi lukratívnou, je pravý breh Dunaja, ktorého osud prechádza rôznymi peripetiami už od roku 2012. Koncom minulého roka vydalo mesto súhlasné stanovisko ku kontroverznému projektu Green park, čím sa výsledná podoba tohto miesta spečatila.

Na pravom brehu Dunaja sa v priamom susedstve so Sadom Janka Kráľa nachádza dlhodobo nevyužité územie, ktoré tu vzniklo po bývalom štadióne Artmedia Petržalka. Štadión dal zbúrať jeho majiteľ Ivan Kmotrík starší stojaci za spoločnosťou Grafobal Group Development a pozemok pod ním ostal v jeho rukách.

Ešte v roku 2012 sa zmenil územný plán, čím sa priestor preklasifikoval zo športovo-rekreačnej funkcie na občiansku vybavenosť. To otvorilo priestor pre vznik stavebného zámeru polyfunkčného charakteru z dielne developera pod názvom Green park, ktorý sa však dlho nevedel pre svoju kontroverznú podobu pohnúť z miesta.

Značnú mieru odporu zo strany verejnosti aj kompetentných orgánov vyvolal predovšetkým masívny charakter projektu. Pôvodná verzia pozostávala zo šiestich objektov, z toho 5 bolo rezidenčných a jeden kancelársky s podzemným komplexom na parkovanie.

Najproblematickejšia bola výšková budova – 100-metrová veža s 30 nadzemnými podlažiami a podzemné podlažia vnímateľné nad terénom a prístupné z Krasovského ulice. Tvorili optickú aj fyzickú bariéru v priestore. Projektu ľudia vyčítali aj predimenzovanie bytov na úkor občianskej vybavenosti.

Faktom však je, že obyvatelia a určite aj mesto mali celkovo inú predstavu o využití tohto priestoru ako developer. Je to lukratívna zóna Bratislavy susediaca so Sadom Janka Kráľa s bohatou športovou históriou, preto je prirodzené, že ľudia si tu želali skôr verejný priestor rekreačného či kultúrno-spoločenského charakteru než developerský projekt.

„My si, samozrejme, vieme predstaviť aj iné využitie tohto územia v prospech Bratislavčaniek a Bratislavčanov, ako napríklad zariadenia pre kultúru a ďalšie voľnočasové aktivity, ktoré by lepšie reflektovali zadefinovanú funkciu občianskej vybavenosti celomestského a nadmestského významu. Tento pozemok je ale v súkromnom vlastníctve a mesto jednoducho nemá možnosť nariadiť vlastníkovi, čo presne by na ňom v rámci vybavenosti mal postaviť,“ uviedol na sociálnej sieti primátor Bratislavy Matúš Vallo, ktorý dodal, že v kompetencii mesta je len posúdenie toho, či projekt je alebo nie je v súlade s Územným plánom mesta.

Ak by malo mesto dostatok financií, mohlo by pozemok odkúpiť a využiť ho väčšmi v prospech obyvateľov. Mesto však dostatok prostriedkov na takúto investíciu nemalo a ani nemá.

Situácia pre developera sa začala komplikovať predovšetkým po voľbách v roku 2019, keďže do vedenia mesta aj mestskej časti Petržalka sa dostali ľudia, ktorí sa proti nemu ozývali už dlhšie. Mesto dalo projektu červenú, keďže nebolo podľa neho v súlade s územným plánom, čím zablokovalo získanie územného rozhodnutia.

Grafobal sa síce proti tomuto rozhodnutiu odvolal na Krajský súd. S odvolaním však neuspel a projekt prepracoval. Koncom minulého roka mesto avizovalo, že nová podoba projektu je už v súlade s územným plánom mesta a vydalo k nemu súhlasné stanovisko. „Po rokoch nejasností a sporov okolo pozemkov pod bývalým futbalovým štadiónom Artmedia pri Sade Janka Kráľa pripravil súkromný vlastník a investor po viacerých zamietnutých pokusoch projekt výstavby, ktorý je v súlade s územným plánom,“ ozrejmil Vallo.

Ako by teda mala vyzerať finálna verzia projektu? Oproti pôvodnej podobe nejaké veľké zmeny nenastali. Najviac kritizovaná stometrová veža s tridsiatimi podlažiami je v novej verzii okresaná na 25 podlaží a došlo aj k zasunutiu podzemných podlaží, ktoré boli vnímateľné nad terénom a prístupné z Krasovského ulice a tvorili optickú aj fyzickú bariéru v priestore Sadu Janka Kráľa. Navýšili tiež občiansku vybavenosť na úkor bytov.

Celkovo bude v zóne 6 objektov s podzemnou dvojpodlažnou garážou. Najvyššou budovou bude 25-podlažná veža. Na prvom a druhom nadzemnom podlaží budú vstupné priestory, sobášna sála, hotelová reštaurácia a hotelové wellness a fitness. Od tretieho po 19. podlažie budú hotelové izby a na 20. až 25. podlaží budú byty.  

Druhou najvyššou budovou bude 11-podlažný administratívny objekt situovaný v juhovýchodnej časti komplexu v priamej nadväznosti na Jantárovú cestu. Na prvom podlaží budú vstupné a obchodno-spoločenské priestory. V ďalších nadzemných podlažiach budú veľkoplošné kancelárie a v rámci druhého podlažia má byť spoločná jedáleň. Okrem administratívnych priestorov bude na 11. podlaží aj východ na strechu.

Zvyšné štyri budovy budú 7-podlažné objekty štvorcového tvaru situované v západnej časti komplexu, priamo oproti Sadu Janka Kráľa. Na 1. podlaží budú vstupné priestory a polyfunkčné prevádzky a na zvyšných byty a apartmány. Jedným z ústupkov oproti pôvodnému zámeru bolo aj rozšírenie partera s prevádzkami pre verejnosť smerom k Sadu.

O tom, kedy presne budú spustené stavebné práce, je ešte nateraz predčasné hovoriť. Developera totiž čakajú ďalšie schvaľovacie procesy, avšak už teraz môžeme povedať, že realizácia projektu je len otázkou relatívne krátkeho času.