Pri bývalom erotickom salóne v Sade Janka Kráľa si mesto zarobilo na ďalší problém
Budova v Sade Janka Kráľa.
Budova v Sade Janka Kráľa. FOTO: Metropolitný inštitút Bratislava
BRATISLAVA – Po kúpe a následnej rekonštrukcii budovy bývalého erotického salóna v Sade Janka Kráľa predstavilo mesto Bratislava meno nového nájomcu. Už v lete by sa tak Bratislavčania mohli dočkať novej gastroprevádzky. Nevyhrala však najvyššia cenová ponuka.
Mesto Bratislava kúpilo budovu bývalého erotického salóna v Sade Janka Kráľa ešte v roku 2021 prostredníctvom svojej spoločnosti KSP. Zaplatilo za ňu 1,4 milióna eur bez DPH. Poslanci mestského zastupiteľstva vtedy kúpu jednomyseľne podporili. Urobili tak napriek tomu, že znalec odhadol hodnotu budovy na oveľa nižšiu sumu. Ako v tom čase uviedol starosta Petržalky Ján Hrčka, odhadovaná cena sa pohybovala na úrovni približne 600-tisíc eur.
Na spracovanie projektovej dokumentácie a následnú rekonštrukciu objektu mesto plánovalo použiť ďalších približne 600-tisíc eur. Rekonštrukcia prebehla v druhej polovici roka 2022 búracími prácami a v máji 2023 stavebnými úpravami. Celková investícia do objektu, ktorý bol dlhé roky škvrnou najstaršieho stredoeurópskeho verejného parku, sa tak vyšplhala na sumu približne 2 milióny eur.
Na jeseň minulého roku sa konala verejná obchodná súťaž na nového nájomcu s podmienkami, kde kritériom s najväčšou váhou boli referencie a história súťažiacich. Naopak, ponúknutá suma za prenájom predstavovala v bodovom hodnotení len jednu pätinu. Možno aj preto sa do súťaže prihlásili len dve spoločnosti, ktoré prejavili záujem o daný priestor.
Z nich bola nakoniec úspešnejšia spoločnosť Wirtshaus, ktorá za priestor v celkovej rozlohe viac ako 316m² ponúkla mesačný nájom vo výške 3-tisíc eur. Druhý účastník, spoločnosť Martina Beniaka a Tomáša Tatarku s názvom Triple five roasters, známa v bratislavskom priestore ako pražiareň a kaviareň, síce ponúkla o 100 eur viac, no v celkovom súčte bodov nakoniec v súťaži neuspela.
Celkový nájom vo výške 3-tisíc eur mesačne predstavuje takmer 10 eur za m2, čo je na pomery nájmov verejných priestorov v Bratislave adekvátna cena. Porovnateľné ceny nájmov ponúka pre gastroprevádzky vo svojich priestoroch napríklad aj Miestny úrad Petržalka. Šokujúcejšia je ale pri takto nastavenom nájme dĺžka návratnosti všetkých vynaložených prostriedkov mesta. Pri najoptimistickejšom scenári sa totiž dvojmiliónová investícia hlavnému mestu vráti za viac ako 55 rokov. Pri nutných opravách a správe objektu či inflácii to bude ešte neskôr.
Hlavné mesto však od začiatku priznalo, že mu kúpou tohto objektu nejde o nejaký efektívny investičný projekt, keď by sa investované nemalé prostriedky za nejaký čas mestu vrátili. Ako v čase kúpy uviedol na mestskom zastupiteľstve primátor Matúš Vallo: „My sme úplne mimo nejakej súdnoznaleckej sumy, tá je omnoho menšia a rovnako sme mimo toho, aby nám vychádzal výpočet, že investované prostriedky sa nám vrátia na nejakých kávach, ktoré tam bude niekto predávať.“
Spoločnosť Wirtshaus pritom nie je na bratislavskej gastroscéne nováčik. Stojí za ňou Róbert Nagy, ktorý na rohu Grösslingovej a Klemensovej v Starom Meste prevádzkuje známe bistro Otto. Rovnako tak stojí za street food prevádzkou Langos Bar, ktorú návštevníci môžu nájsť v bratislavskej Starej tržnici.
K Starej tržnici, najmä teda k spoločnosti Aliancia Stará tržnica viaže spoločnosť Wirtshaus aj ďalšie prepojenie. Jej vlastníkmi sú totiž spoločnosť marvla TINDO venujúca sa predovšetkým predaju naturálnych vín a spoločnosť Podhubie. Práve v spoločnosti Podhubie bola spoločníčkou Róberta Nagya pani Michaela Koklesová, ktorá je jeho spoločníčkou dodnes aj v ďalšej firme, v spoločnosti Humbuk. Michaela Koklesová pôsobila v rokoch 2020 až 2022 ako projektová manažérka Aliancie Starej tržnice, z ktorej pochádza aj členka hodnotiacej komisie Jana Vašáková. Ako už Bratislavský Štandard informoval, v Aliancii Stará tržnica pôsobil aj primátor Matúš Vallo.
V tejto súvislosti oslovil Bratislavský Štandard Róberta Nagya s otázkou, či sa neobáva, že by obyvatelia mesta mohli nadobudnúť dojem, že spoločnosť Wirtshaus bola pri tejto súťaži zvýhodnená. „Spoločnosť Humbuk a ani Michaela Koklesová nemajú s bistrom nič spoločné. To, že bude pani Vašáková hodnotiteľom súťaže, som nevedel, tak ako som nevedel o nikom inom. A hlavne, do súťaže sme sa prihlasovali anonymne, takže ani hodnotitelia nemohli vedieť, ktoré firmy prihlasujú súťažné návrhy,“ odpovedal nám Róbert Nagy.
Víťazný návrh spoločnosti Wirtshaus plánuje z objektu v Sade Janka kráľa urobiť bistro Ferdinand, ktorého názov vychádza z histórie Bratislavy. V našom hlavnom meste bolo totiž meno Ferdinand najfrekventovanejším menom kráľa, ktorý tu bol korunovaný. Posledným takýmto panovníkom korunovaným v Bratislave bol kráľ Ferdinand V. No a v neposlednom rade autorom objektu bol architekt Ferdinand Konček. „Neslávna história objektu, ktorá sa tam začala písať v 90. rokoch nám nevadí. Práve naopak, sme radi, že do priestoru, ktorý bol navrhnutý ako reštaurácia pre návštevníkov parku vraciame jeho pôvodný účel,“ uviedol Nagy.
Koncept bistra sa má počas dňa meniť. Od rána do neskorého poobedia má servírovať svojim zákazníkom raňajky, kávu či koláč. V čase obeda to bude jednoduchý obed, na ktorý zákazníci nebudú dlho čakať. No a večer sa priestor z bistra zmení na reštauráciu s príjemnou večernou atmosférou. „Do Bistra Ferdinand si tak či tak budú musieť hostia hľadať cestu. Nie je to priestor, ktorý by bol na prvú umiestnený niekde na frekventovanom námestí. Robíme všetko pre to, aby ten priestor bol pekný a útulný pre každého,“ doplnil Nagy na margo víťazného konceptu.
Súčasťou bistra majú byť aj rôzne podujatia, ako napríklad Morning disco, silent disco večer, prednášky, diskusie či literárny klub. Spoločnosť Wirtshaus by chcela s otvorením bistra Ferdinand stihnúť ešte letnú sezónu. „Dnes to však už viac záleží od našich dodávateľov, ako sú stolári, elektrikár či dodávatelia vybavenia kuchyne, než od nás,“ uzavrel majiteľ bistra Ferdinand.
Záhada rakúskych cenoviek
