Budúcnosť Istrochemu: Z chemickej skládky moderná mestská štvrť?

istrochem Ilustračná foto: Klub ochrany technických pamiatok

BRATISLAVA – V našom hlavnom meste sa nachádza veľké množstvo chátrajúcich území – brownfieldov, ktoré sa mesto zaviazalo postupne prinavracať k životu. Najväčším kompaktným územím je Istrochem – areál po bývalých chemických závodoch, ktorý sa nachádza v mestskej časti Nové Mesto. To sa rozhodlo podniknúť prvé kroky smerom k budúcej premene.

Švédsky chemik Alfréd Nobel založil v roku 1873 vo vtedajšom Prešporku továreň Dynamit Nobel, známu aj ako Dynamitka. V časoch svojej zlatej éry patrila k najväčším a najvýznamnejším podnikom v celej monarchii. Vyrábali tu výbušniny a rôzne chemikálie. Počas prvej svetovej vojny dokonca zásobovala vojsko muníciou aj dynamitom, ktorý vynašiel práve Nobel.

Po druhej svetovej vojne podnik premenovali na Chemické závody Juraja Dimitrova. Časť výroby sa presunula do Strážskeho a v Bratislave sa naďalej vyrábali chemikálie. Podnik od roku 1991 nesie názov Istrochem. Po mnohých rošádach majiteľov, medzi ktorými bol istý čas aj štát, ho v súčasnosti vlastní holding Agrofert. Obrovský areál ale v súčasnosti poväčšine chátra.

Továreň Dynamit Nobel. Foto: Bratislava – Nové Mesto na starých fotografiách/FB

Obrovská environmentálna záťaž

Podnik bol počas celej svojej existencie producentom obrovského znečistenia, ktoré dlhodobo nikto neriešil, nebolo nijak dokumentované a vznikalo pomerne živelne. Kontaminovaná je pôda aj podzemná voda. Okrem znečistenia priamo v areáli Istrochemu bol odpad odvážaný aj na Žabí majer či na Vrakuňskú skládku. Svojho času vypúšťali chemikálie aj do niekdajšieho Mlynského ramena nazývaného aj „Smradľavka“.

Správa z geologického prieskumu uskutočneného v roku 2009 bola desať rokov utajená a po jej odtajnení v roku 2020 časť politikov hovorila o environmentálnej katastrofe. Verejnosť sa vtedy dozvedela, že ohrozené je nie len územie Istrochemu, ale aj okolité obývané lokality, hlavne v Trnávke.

Plány Nového Mesta s lokalitou

Hoci východná časť mesta predstavuje vstupnú bránu do Bratislavy, aktuálne je z veľkej miery nevyužitá a chátra. Najväčším problémom je spomínaná environmentálna záťaž. Po jej prípadnom odstránení sa však otvára priestor pre vybudovanie obrovskej mestskej štvrte pre desaťtisíce obyvateľov.

Istrochem je najväčším brownfieldom v meste a vďaka dlhej výrobnej histórií je tu vybudovaná infraštruktúra. Električkové trate vedú rovno do centra, vybudované sú aj železničné trate. Lokalita má teda obrovský potenciál, čo si uvedomuje aj vedenie Nového Mesta. „Som presvedčený, že východná časť Nového Mesta môže byť novou a modernou štvrťou s kvalitnými a udržateľnými podmienkami na život svojich obyvateľov,“ povedal starosta Nového Mesta Matúš Čupka.

Nové Mesto oslovilo 120 študentov a študentiek Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, aby vypracovali urbanistické návrhy toho, ako by táto lokalita mohla v budúcnosti vyzerať. Výsledky ich práce sú vystavené v Novej tržnici na Trnavskom mýte.

Tieto práce sa stanú podkladom na vypracovanie urbanistickej štúdie. „Po spracovaní návrhu urbanistickej štúdie tohto územia bude nasledovať verejné prerokovanie odbornou a laickou verejnosťou. Po akceptovaní pripomienok vznikne čistopis štúdie. Ten bude podkladom pre žiadosť mestskej časti o zmenu Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy,“ priblížil Čupka prvé kroky procesu vedúceho k zmene súčasných pomerov. Posledné slovo majú mať, samozrejme, odborníci pod patronátom Metropolitného inštitútu Bratislava.

Istrochem má byť podľa študentských projektov dobre fungujúca mestská štvrť založená na koncepte takzvaného 15-minútového mesta. To znamená, že obyvatelia majú mať rýchly prístup ku všetkým potrebám pešo, vo vzdialenosti 15 minút. Ráta sa aj so zachovaním historických budov cukrovaru a Dynamitky. Hromadná doprava má byť doplnená aj cyklotrasami nadväzujúcimi na už existujúce.

Kvalitné verejné priestory, atraktívne bývanie či dobrá občianska vybavenosť majú byť samozrejmosťou. Polyfunkčné budovy s partermi majú slúžiť ako centrá pre obchody, reštaurácie, zdravotné strediská a iné služby. Študenti tu navrhli štyri námestia prepojené s parkom, pričom hlavné má byť situované medzi historické budovy.

Polyfunkčná zóna za 200 miliónov eur od Penty

Konkrétne kroky k premene územia prichádzajú aj od developera Penta Real Estate. Ten tu plánuje vybudovať polyfunkčný objekt za 200 miliónov eur. Vyplýva to zo zámeru, ktorý investor – spoločnosť UNL, predložila na posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Podľa informácií TASR tu majú vzniknúť obytné domy, administratívna budova a prevádzky s občianskou vybavenosťou. Vyrásť tu má celkovo šesť objektov s maximálnou výškou osem podlaží, ku ktorým bude prislúchať 2 072 parkovacích miest. S výstavbou, ktorá má prebiehať v piatich etapách, by sa malo začať už budúci rok. Projekt je ohraničený Odborárskou a Vajnorskou ulicou. Do prevádzky by mohol byť spustený už v roku 2028.

Penta je k výstavbe v lokalite Istrochemu zatiaľ najbližšie. Vypracovaný má už konkrétny projekt. Foto: Penta Real Estate

Premena Istrochemu na modernú mestskú štvrť je ešte hudbou budúcnosti. Mesto sa musí predovšetkým vysporiadať s dekontamináciou, ktorá nie je prioritou len pre toto územie, ale predovšetkým pre okolité obývané lokality, ktoré sú neriešením environmentálnej záťaže stále viac ohrozené. V neposlednom rade bude výzvou aj vyriešenie vlastníckych vzťahov. Výsledok by však priniesol Bratislave obrovské kompaktné územie, a to ekologickým spôsobom, teda zrecyklovaním nevyužívaného priestoru.


Ďalšie články