V dozorných radách prichádza mesto o tisíce. Majú nárok na odmenu aj poslanci?

BRATISLAVA – Hlavné mesto Slovenskej republiky má zriadených viacero obchodných spoločností. V ich dozorných radách sedia mnohí poslanci mestského zastupiteľstva, ale aj zástupcovia mesta. Názory na to, či za takúto pozíciu môžu poberať z mestských peňazí odmenu, sa však rôznia.

V posledných dňoch sa čím ďalej tým viac rozpráva o odmenách v dozorných radách spoločností hlavného mesta, ktoré poslanci za účasť v nich dostávajú. Ročne tak mesto vyplatí cez svoje spoločnosti státisíce eur, ktoré končia vo vreckách nielen poslancov, ale aj ďalších zamestnancov hlavného mesta.

Poberanie odmeny poslancami mestských zastupiteľstiev za funkciu člena dozornej rady upravuje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

A jeho zákonná úprava platná od 1. januára 2020 je nastavená tak, že verejný funkcionár, ktorými mestskí poslanci v zmysle tohto zákona sú, nemôže byť členom dozorného orgánu právnickej osoby zriadenej za účelom podnikania.

Výnimkou sú ale spoločnosti, v ktorých vykonáva funkciu člena dozornej rady na základe zákona, alebo v ktorej má majetkovú účasť štát, vyšší územný celok, alebo v prípade Bratislavy obec.

Zároveň došlo k zmene zákona aj v prípade poberania odmeny. „Ak totiž verejný funkcionár vykonáva funkciu štatutára alebo člena dozorného orgánu, nesmie za výkon poberať odmenu a iné finančné plnenie okrem náhrady preukázaných výdavkov s výkonom tejto funkcie,“ uviedol pre TASR ešte v roku 2021 advokát v kancelárii bpv Braun Partners Martin Provazník.

No hneď ďalší odsek tohto zákona vnáša do tejto témy nejasnosť a polemiku. Ustanovenia o zákaze výkonu člena riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu nejakej mestskej spoločnosti sa totiž nemajú vzťahovať na poslancov vyšších územných celkov, ďalej poslancov mestských zastupiteľstiev a v prípade Bratislavy a Košíc ani na poslancov miestnych zastupiteľstiev. Otázne ale ostáva, či sa vzťahujú aj na poberanie odmeny.

Na túto polemiku a nezrovnalosti poukázal ružinovský miestny poslanec Dávid Staruch, ktorý sa so svojimi otázkami ohľadne nejednoznačnosti zákona obrátil najprv na kanceláriu prezidentky. Zároveň ju požiadal o podanie návrhu na Ústavný súd o výklad tohto ústavného zákona.

Ako pre Bratislavský Štandard ružinovský poslanec Dávid Staruch uviedol, je dôležité, aby boli v tomto prípade vyslovené jasné pravidlá a zákon bol jednoznačnejší. Pre odmeny v dozorných radách totiž neexistuje ani spodná, ani horná hranica.

„Odmeny totiž stanovuje štatutár, vo väčšine prípadov na pokyn zriaďovateľa, čo v prípade Bratislavy znamená primátora Matúša Valla. No a starostovia či primátori majú prostredníctvom odmien v takýchto dozorných radách možnosť kupovať si lojality poslancov zastupiteľstiev,“ uviedol poslanec Staruch.

Celková suma vynakladaná na odmeny pre všetkých členov dozorných rád v bratislavských spoločnostiach pritom naozaj nie je nízka. Ide o státisíce eur ročne.

Tak napríklad v Dopravnom podniku Bratislavy sa všetky náklady na odmeny pre členov dozornej rady za rok 2023 pohybovali na úrovni takmer 75-tisíc eur. V BVS to bolo takmer 72-tisíc eur. V novovytvorenej spoločnosti Technické siete Bratislava, kde poberajú odmenu len traja mestskí poslanci, sú celkové náklad na ich odmeny na úrovni viac ako 30-tisíc eur.

No a najvyššie celkové náklady na odmeny sú v spoločnosti OLO. Tu predstavujú odmeny sumu viac ako 102-tisíc eur ročne, pričom ešte v roku 2018 to bolo necelých 59-tisíc. Predsedníčka dozornej rady OLO poslankyňa Petra Hudáková dostáva mesačne odmenu vo výške 880 eur.

Odmeny pre jednotlivých členov sa pohybujú rádovo v niekoľko sto eurách mesačne. V spomínaných spoločnostiach ako Dopravný podnik Bratislavy, Odvoz a likvidácia odpadu, Bratislavská vodárenská spoločnosť, či Technické siete Bratislava si poslanci prídu na 660 eur mesačne.

V spoločnosti METRO Bratislava je to len 400 eur. V Inchebe dostáva Ján Karman ako zástupca mesta mesačne 350 eur. No a v spoločnosti Mestský parkovací systém nedostávajú členovia dozornej rady nič.

Sú aj takí poslanci, ktorí sa odmeny vzdali. Väčšinou však ide o starostov mestských častí. Takým je napríklad starosta mestskej časti Vrakuňa Martin Kuruc či starosta Podunajských Biskupíc Roman Lamoš. Kým Kuruc je predseda dozornej rady spoločnosti BVS, Lamoš je jej podpredsedom.

Nájdu sa však aj takí, ktorí zastávajú pozíciu člena dozornej rady vo viacerých spoločnostiach. Takými sú napríklad Lucia Štasselová, Branislav Záhradník a po novom aj Martin Vlačiky, ktorý bol ešte do konca marca vicestarostom mestskej časti Nové Mesto. Po tom, ako už bolo jasné, že na pozícii skončí, mestské zastupiteľstvo schválilo jeho členstvo v už tretej dozornej rade, a to v spoločnosti METRO Bratislava.

Vlačiky, ktorý je v mestskom zastupiteľstve členom primátorovho klubu, tak môže byť príkladom, ktorý potvrdzuje slová ružinovského poslanca Starucha, keď sú pozície v dozorných radách predmetom nejakého finančného kalkulu. Či je tomu naozaj tak, sa poslanec Vlačiky nevyjadril, Bratislavskému Štandardu odmietol zaslať reakciu.

Kancelária prezidentky však žiadosti ružinovského poslanca nevyšla v ústrety. Ako v odpovedi na jeho žiadosť uviedli, kancelária nevidí priestor obrátiť sa v predmetnej veci s návrhom na začatie konania podľa čl. 128 ústavy na Ústavný súd Slovenskej republiky.

Staruchovi zároveň odkázali, aby sa so svojimi pochybnosťami obrátil na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý je príslušným orgánom na posudzovanie nezlučiteľnosti funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností.

A preto sa na výbor obrátil. Ten jednoznačne skonštatoval, že v tomto prípade by poslanci mestského zastupiteľstva za účasť v dozorných radách nemali poberať odmenu okrem náhrady preukázaných výdavkov s výkonom tejto funkcie. Čo by teda znamenalo, že všetky peniaze, ktoré poslanci za výkon funkcie člena dozornej rady roky poberali, neboli vyplácané v súlade so zákonom.

Dávid Staruch sa v tomto prípade plánuje obrátiť aj na prokuratúru, ktorá by mohla podať ďalšie spresnenie a nezákonné vyplácanie odmien napadnúť na súde. Situácia tak môže nakoniec dospieť až k tomu, že poslanci budú musieť všetky takto prijaté odmeny od roku 2020 mestu vrátiť.