Náklady na zamestnancov neustále rastú. Je šetrenie magistrátu len ilúzia?

BRATISLAVA – Koncom minulého roka pristúpil magistrát hlavného mesta Bratislavy k nepopulárnemu opatreniu a okrem zvýšenia viacerých poplatkov zvýšil dane všetkým majiteľom nehnuteľností. Už vtedy sa mnohí pýtali, či bratislavský magistrát robí dostatok opatrení aj na strane svojich vlastných výdavkov a snaží sa šetriť. Primátor tvrdí, že áno. Ako však ukazujú najnovšie informácie priamo z magistrátu, nie je všetko tak, ako sa na prvý pohľad zdá.

Medzi najväčších kritikov primátora Matúša Valla v otázke hospodárenia mesta patria mestský poslanec Martin Winkler a petržalský starosta Ján Hrčka. Obaja v tandeme uviedli, že zvyšovanie daní z nehnuteľností síce v princípe chápu, no nemôžu s ním súhlasiť. Ako dôvod uviedli mrhanie ekonomickými zdrojmi mesta na zbytočnosti a neprimerané zadlžovanie. Martin Winkler navyše opustil primátorov poslanecký klub a stal sa nezaradeným poslancom.

Mesto pritom zvyšovanie daní z nehnuteľností oznámilo verejnosti ešte na jeseň. Už vtedy z radov nespokojných obyvateľov Bratislavy zneli hlasy s otázkou, či magistrát na čele s primátorom Vallom robí dostatočne veľa aj na strane šetrenia financií pri vlastných výdavkoch. Objavovali sa totiž rôzne náznaky, že to tak byť nemusí. 

Hovorca magistrátu Peter Bubla uviedol, že jedným z úsporných opatrení bola aj redukcia takmer 90 pracovných miest na bratislavskom magistráte. To by predsa len mohlo naznačovať snahu mestského úradu zalepiť kritikom ústa.

V snahe zistiť viac podrobností o nákladoch na mzdy a počte zamestnancov sa preto Bratislavský Štandard obrátil so žiadosťou o poskytnutie informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám na magistrát. Niektoré odpovede vás môžu prekvapiť.

Napríklad hrubé príjmy vedúcich zamestnancov magistrátu hlavného mesta. Tie aj napriek deklarovaným informáciám o šetrení posledné roky narastali priam skokovo. Kým v roku 2020 vyplatil magistrát na mzdách a odmenách pre svojich vedúcich zamestnancov sumu vo výške viac ako 2,1 milióna eur, za rok 2022 to už bola suma presahujúca štyri milióny eur. No a za rok 2023 presne 4 689 392,42 eura. Celkové navýšenie v priebehu posledných štyroch rokov tak predstavuje viac ako 120 percent. 

Deklarované šetrenie sa medziročne nepreukázalo ani na počte zamestnancov. Kým ku koncu roka 2022 pracovalo na magistráte 879 zamestnancov v riadnom pracovnom pomere, na konci minulého roka to bolo 880 zamestnancov. Asi najlepšie je nárast pracovníkov magistrátu vidieť v porovnaní s obdobím pred príchodom primátora Valla. Na konci roka 2017 tam pracovalo len 588 zamestnancov. 

To, čo sa magistrátu podarilo znížiť, je počet zamestnancov pracujúcich mimo pracovného pomeru na takzvanú dohodu o vykonaní práce. V roku 2023 mal dohodu o vykonaní práce uzatvorenú magistrát so 102 pracovníkmi. Pre porovnanie s rokom 2022 to predstavuje zníženie o viac ako 160 pracovníkov.

Naopak, permanentný nárast eviduje magistrát každý rok v počte zamestnancov, s ktorými uzavrel dohodu o pracovnej činnosti. Počet týchto zamestnancov predstavoval pred príchodom primátora Valla 36 pracovníkov. V roku 2023 ich už bolo 131. Celkové náklady na mzdy pre takzvaných dohodárov predstavovali minulý rok sumu prevyšujúcu 1,25 milióna eur. 

V porovnaní s mzdami a odmenami zamestnancov v riadnom pracovnom pomere je to ale len zlomok. Na svojich interných zamestnancov totiž magistrát za minulý rok vynaložil viac ako 29 miliónov eur. Nie je sa čo čudovať, náklady na mzdy a odmeny totiž od roku 2019 každoročne narastajú. Ako ukazujú záverečné účty hlavného mesta, v miliónoch.

Predmetom záujmu bol a stále je aj plat primátora Matúša Valla. Ten je však určený zákonom, no mestskými poslancami bol v minulosti výrazne navýšený. V súčasnosti predstavuje sumu vyššiu ako 7 200 eur. Od platu primátora však závisí aj príjem jeho zástupcov. Jeho námestníci Tatiana Kratochvílová, Jakub Mrva a Lenka Antalová Plavuchová tak poberajú plat vyšší ako 5-tisíc eur.

Najlepšie plateným pracovníkom magistrátu je pochopiteľne jeho riaditeľ. Aj on si v priebehu minulého roka, teda v čase, keď magistrát deklaroval šetriace opatrenia, prilepšil. Kým jeho mzda k aprílu minulého roka predstavovala sumu 4 725 eur, k januáru tohto roka to je 4 980 eur. Spolu s odmenami však predstavuje jeho hrubý príjem sumu ďaleko vyššiu.

Riaditeľa magistrátu nasledujú riaditeľ sekcie financií, riaditeľ sekcie digitalizácie, riaditeľ útvaru hlavného architekta, riaditeľka oddelenia ľudských zdrojov, riaditeľ kancelárie primátora či bývalý šéf Metropolitného inštitútu Bratislavy a aktuálne už nový šéf Útvaru mestských stratégií a analýz. Títo všetci majú mzdu vyššiu ako 4 300 eur.

V celkovej tabuľke miezd vedúcich pracovníkov magistrátu hlavného mesta sa dajú nájsť aj rôzne paradoxy. Jeden z nich je napríklad ten, že niektorí sekční riaditelia majú vyššiu mzdu ako zástupcovia riaditeľa magistrátu. Tí poberajú mzdu v sume len približne 4 000 eur. Podobne je to aj v sekcii dopravy. Kým mzda riaditeľa celej sekcie dopravy predstavuje sumu 3 830 eur, mzda vedúceho oddelenia parkovania je o 15 eur vyššia, hoci by malo ísť o jeho podriadeného.

Magistrát si aj napriek týmto počtom zamestnancov a nákladom na ich prácu stále stojí za svojím. „Mesto si čoraz viac služieb vykonáva svojimi zamestnancami, kvalitnejšie a najmä lacnejšie,“ uviedol ešte v októbri minulého roka hovorca hlavného mesta Peter Bubla a tvrdí, že hoci má magistrát viac pracovníkov ako v minulosti, Bratislavčanov to v konečnom dôsledku stojí menej peňazí.