R. Horowitzovi zachránil život Schindlerov zoznam. Jeho magické fotky uvidíte v Umelke

BRATISLAVA – Meno tohto svetoznámeho poľsko-amerického fotografa nemôže obísť žiadna z renomovaných encyklopédií svetovej fotografie. Ryszard Horowitz je základným priekopníkom využívania počítača vo fotografii. Jeho práca provokuje, prekvapuje, šokuje, spytuje sa na alebo komentuje realitu. Je snová, surrealistická, občas až halucinačná.

Svojským spôsobom v tvorbe reaguje aj na otvorené otázky doby. Ale určite si ju nadlho zapamätáte! Ak odborníci hovoria o diele Horowitza, často vravia o surrealistických víziách.

Ale aj o filozofickom presahu či inotajoch, skrytých v presne vypočítaných a detailne spracovaných kompozíciách. Hoci sám autor im občas oponuje a tvrdí, že je to všetko oveľa jednoduchšie. Vraví, že on vlastne len roky interpretuje presne to, čo vidí a s čím sa denne stretáva. Niektorí kritici hľadajú v jeho prácach biografické inšpirácie. Ale aj túto interpretáciu fotograf odmieta.

Horowitz sa totiž nikdy nechcel a nepotreboval predvádzať. Hľadá pokoj, mier, lásku a spriaznenie. Jeho život bol totiž od detstva dostatočne zvláštny, temný a dobrodružný. Takže čokoľvek, čo stretne dnes, mu môže pripadať len ako prechádzka rozkvitnutou záhradou plnou voňavých ruží.

Ryszard Horowitz sa narodil v Krakove 5. mája 1939. O štyri mesiace neskôr vtrhli do jeho vlasti nacisti. A čoskoro nato bola celá jeho rodina poslaná do série koncentračných táborov. Iba zázrakom prežili. A len vďaka známemu dobrodincovi Oskarovi Schindlerovi a jeho zoznamu života.

Na konci vojny patrili medzi niekoľko židovských rodín, ktoré obnovili svoju existenciu v zničenom Krakove. Ryszard je známy nielen ako invenčný a skvelý fotograf, ale aj ako jeden z najmladších známych ľudí, ktorí prežili peklo Osvienčimu.

Ryszard študoval umenie na strednej škole výtvarných umení v Krakove. Potom pokračoval v odbore maľba na Akadémii výtvarných umení. V roku 1956 počas krátkeho politického a kultúrneho vzopätia v Poľsku vláda udelila dotácie na podporu nových, originálnych umeleckých foriem.

Krakov sa za dva roky stal centrom avantgardného džezu, maľby, divadla a filmu vo východnej Európe. Ryszard, ktorý mal v tom čase iba sedemnásť rokov, sa ponoril do nového kultúrneho prostredia. Ten úžasný nový pocit slobody mu učaroval.

Horowitza ako študenta fotografie mimoriadne zaujímala džezová hudba. Preto detailne zdokumentoval zrod poľského džezu.

V roku 1958 fotografoval svetové džezové legendy ako: Dave Brubeck, Louis Armstrong, Count Basie, Duke Ellington a Sonny Rollins na Newport Jazz Festivale. To rozhodlo. Amerika sa stala po emigrácii od roku 1959 jeho novým domovom.

Ešte počas štúdia na Pratt Institute dostal štipendium a stal sa žiakom Alexeyho Brodovitcha, jednej z najvplyvnejších osobností vo svete redakčného dizajnu a fotografie tej doby. Po ukončení štúdia v roku 1963 začal Ryszard pracovať ako grafický dizajnér pre viacero veľkých filmových a dizajnérskych spoločností.

Potom robil umeleckého riaditeľa pre Grey Advertising. V roku 1967 si otvoril vlastné fotografické štúdio. Odvtedy sa fotografia stala jeho celoživotnou úspešnou kariérou. Vášňou a osobitým, citovým zaujatím.

Horowitzove práce boli dodnes vystavené, publikované a v galerijných fondoch zhromaždené na každom kontinente. Ryszard bol ocenený všetkými významnými oceneniami, ktoré možno fotografovi udeliť.

Má All American Photographer of the Year a získal niekoľko zlatých medailí od Art Directors Club of New York za niektoré zo svojich prelomových prác. Dostal množstvo titulov Doctor Honoris causa.

Je celosvetovo uznávaný ako priekopník fotografie so špeciálnymi efektmi, ktorá ešte predchádzala digitálnemu zobrazovaniu. V roku 2017 bol Horowitz uvedený do Medzinárodnej siene slávy fotografie.

Fotograf si dodnes rád robí skice perom alebo ceruzkou na papier. Potom pracuje nielen s analógom, ale aj s pokročilou digitálnou fototechnikou a počítačom. Poľský autor žije v New Yorku a aj vo veku 84 rokov je stále tvorivý.

Skvelým dôkazom toho je aj bratislavská výstava v Umelke, ktorá ukazuje, že autorovo umenie je kedykoľvek „využiteľné“. Tak v reklame, dizajne, filme a hudbe, ako aj akejkoľvek inej reklamnej kampani, ktorá chce zaujať na prvý pohľad. Nie je potrebné o ňom hovoriť, treba ho vidieť! Výstava potrvá do 5. mája 2024.