Dlh Bratislavy narástol o 53 miliónov eur. Matúš Vallo útočí na poslanca varujúceho pred dlhovou špirálou

BRATISLAVA – Magistrát už tradične zlyháva v hospodárení mesta, dopravné projekty sú v čiastočnej agónii, dopravný podnik je v 2 a pol miliónovej strate, magistrát je stále prezamestnaný, personálne nabobtnávajú aj mestské podniky, len primátor Matúš Vallo má pocit, že je všetko v poriadku a urazene útočí na svojich názorových oponentov.

Najväčšou katastrofou je, samozrejme, finančná situácia mesta, kde od nástupu Matúša Valla na post primátora došlo k navýšeniu dlhu mesta o 53 miliónov eur, z toho len porovnaním rokov 2022 a 2023 vychádza navýšenie dlhu o 22 102 666 eur. Upozornil na to v diskusii na primátorovej facebookovej stránke ekonomický analytik a Vallov minuloročný protikandidát Martin Mlýnek.

Primátor totiž na svojom facebooku reagoval na vyjadrenia bývalého člena svojho tímu, mestského poslanca Martina Winklera, že sa mesto rúti do úverovej špirály a pokiaľ nezačne drasticky škrtať výdavky, mestské financie neskončia dobre. Vallo po útoku na Winklera, že sa snaží „skapitalizovať svoj odchod z klubu“, uviedol, že zdedil dlh vo výške 51,7 percenta a dnes je na úrovni 47,9 percenta.

Áno, takto podané vysvetlenie vyzerá pekne, avšak treba pripomenúť, akým spôsobom došlo k navýšeniu príjmov mesta, pretože hrá zásadnú rolu pri falošnej hre s percentami. Nuž, dvakrát sa brutálne zvyšovali dane z nehnuteľností, spoplatnilo sa parkovanie v zónach, zdražovala sa hromadná doprava a zvyšovali ďalšie poplatky za odpad a podobne.

Vallo sa ďalej uchýlil k strašeniu, keď vyhlásil, že šetriť sa dá len obmedzením služieb, konkrétne MHD alebo mestskej polície, alebo škrtaním veľkých infraštruktúrnych projektov v kapitálových výdavkoch.

Poslanec Winkler v diskusii reagoval, že mesto si muselo požičať za 4,5-percentný úrok, aby dokázalo refinancovať časť dlhu, pretože jednoducho nemá peniaze. Mesto má minúť len na úrokoch takmer 3 milióny eur.

Definícia dlhovej špirály znie, že je to situácia, keď postupné zadlžovanie môže viesť k neschopnosti splácať jednotlivé pôžičky. Dlžníci ich riešia novými pôžičkami, alebo úvermi väčšinou s horšími podmienkami, ktorými splácajú svoje predchádzajúce záväzky. A presne to sa aj deje.

Že úrokové náklady mesta budú v roku 2024 rásť 415-percentným tempom a magistrát minie len na obsluhu mestského dlhu o 8 miliónov eur viac, ako v roku 2023, spomínal Martin Mlýnek pre Bratislavský Štandard už pred mesiacom.

Dlhová špirála sa teda naozaj roztáča a koreňom problému je, že ju primátor úplne ignoruje. A šermujúc hromadnou dopravou a políciou ukazuje, že ho ani len nenapadlo začať škrtmi „od seba“. Prezamestnanosť magistrátneho kolosu, kde už ľavá ruka nevie, čo robí pravá, je neudržateľná.

Podnik, ktorý nie je schopný reagovať na zlé ekonomické ukazovatele ozdravnými procesmi, je odsúdený na neúspech. Pre verejnú sféru to platí úplne rovnako, ako pre podnikateľskú.

Matúš Vallo tiež tvrdí, že „grécka cesta“ sa spája „predovšetkým s dlhodobou fiškálnou nerovnováhou a nárastom verejného dlhu“, a že miera zadlženia Bratislavy nerastie. A keď sa mu predložilo, že dlh na obyvateľa naozaj narástol, v poslednom období dokonca skokovo, ukázala sa pravdivosť prirovnania o hádzaní hrachu na stenu.

Primátor by mal bezodkladne začať riešiť ekonomické problémy mesta. Pripomeňme si známu históriu. Neschopnosť komunistov konkurovať vtedajšiemu Západu, ktorý tento režim porazil kombináciou zbrojenia a ekonomického pokroku, je historicky známa. V súčasnosti vidíme snahu bratislavských progresívcov pridať sa silou-mocou na porazenú stranu, keď ich finančne nereálne predstavy vedú presne tou istou cestou.

Problém je, že ideológia dokáže ignorovať ekonomické problémy až do stavu, keď v obchode nenájdete toaletný papier a na kubánske pomaranče stojíte v stometrovom rade. Uvidíme, ako rýchlo sa utópia progresivizmu prejaví u bratislavského voliča.

Dve volebné obdobia by pravdepodobne mohli stačiť.