Rýchlokurz svätosti. Nová kniha Pištu „Vandala“ Chrappu je príbehom jeho pozoruhodnej pamäte

BRATISLAVA – Dnešné malé deti už asi ani nepoznajú kaleidoskop. Je to detská hračka, ktorá pomocou sústavy zrkadiel a farebných teliesok alebo sklenenej guličky vytvára neopakovateľné obrazce pri pohľade proti svetelnému zdroju. Prečo hovorím o prostoduchej detskej hračke v súvislosti s poslednou knihou Štefana Chrappu – slovenského spisovateľa, muzikanta, publicistu a dobrého človeka?

No len preto, že jeho kniha je živým kaleidoskopom autorových obrazov, obradov, odkazov a príhod z minulosti, ktoré oživuje po rokoch až dnes. Každá príhoda, každý vnem, každá vôňa, pach, chuť, slovo, zdanlivo banálny postreh či vec preňho znamenajú šancu. Jedinečnú možnosť na to, aby sa zamyslel nad podstatou danej veci. Alebo aj jej prepojeniami na človeka, ľudí, život, lásku, večnosť a Boha.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťAlojz Hlina priblížil podnikateľské zámery na Železnej studničke. Viete, čo chystá v obľúbenej lokalite Bratislavčanov?

Pišta nemusí priznávať, že je tým, kto miluje život. Je to na ňom tak zrejmé a viditeľné, ako jeho blonďavá hriva, ktorou sa onehdy snažil zahanbiť padlých anjelov. Nech je jeho zážitok akokoľvek komplikovaný, úžasný, nejednoznačný, protivný, jednoduchý, úbohý alebo zle ustrojený, je len jeho. A cez prizmu jeho láskavého pohľadu na život, môže a musí byť jedinečným. Je to predsa život s veľkým Ž a naša jedinečná, každodenná šanca ukázať, čo v nás je. Alebo aj nie je.

Pišta vidí život a svoje miestečko v ňom ako šancu byť užitočným, lepším a ukázať nám skvelé či len dobré veci, nad ktorými možno mávneme rukou, alebo ich roky len hlúpo bagatelizujeme. Tento slovenský misionár správnych slov sa nás snaží presvedčiť, že aj naše životy sú jedinečné a neopísateľne zaujímavé, hoci ich tak mnohí nevidíme. Jednoduché veci a jednoduché zážitky, z ktorých sa môže skladať každý druhý deň, sú preňho zázrakom.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťČo s cyklotrasou na staromestskom nábreží? Konflikt názorov pokračuje

Pišta nám nenápadne ukazuje kontúry svojho sveta v miniatúrnych príbehoch, kde je hlavným hrdinom on a občas pár kamarátov, známych, alebo aj celkom neznámych. Oni spolu, a asi aj každý zvlášť, prežívajú katarziu, milosť a privilégium života, ktorý si naplnili niečím zmysluplným. Ale každý to tak môže urobiť! Hoci nikde nie je napísané, že sme sa narodili na to, aby sme boli všetci šťastí, môžeme sa počas života aspoň pokúsiť urobiť šťastnými iných – tých, ktorých milujeme. Pišta Chrappa sa prehŕňa nepochopiteľne uloženým katalógom svojej pamäte, aby nám z neho ukázal fragmenty, ktorým prikladá určitú váhu aj dôležitosť.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťRadošinský Klevner či Tokaj. Slovenské vína sú stále na stoloch kráľov

Občas sa vám bude možno zdať, že hovorí aj o banalitách. Kto ale pre nás určuje poradie dôležitosti vecí a kto vidí, čím boli pre nás kedysi a čím sa stali dnes? A môžem si byť aj ja – chlapec z podobnej dediny ako je Pišta – istý tým, že tak bezobsažná vec, akou je jama, nemá v sebe skryté nejaké podstatné posolstvo, o ktorom neviem? Je skvelé, že máme na Slovensku spisovateľa, ktorý nepotrebuje k písaniu veľké gestá. Už vôbec nehľadá žiadne pózy a hovorí presne. Tak ako to myslí: Čo na srdci, to na jazyku.

Hovoriť o nepríjemných pravdách a urobiť to s nadhľadom, vtipne a bez zbytočných zveličení a pátosov, to si vyžaduje poučenú skúsenosť. Možno aj bolestný zážitok niekoho, kto sa už párkrát sakramentsky popálil. Práve preto vie oceniť jemnú kožu na rukách, jas na duši a čistú vodu v ústach.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťBratislava je európskou veľmocou kasín s lacným pivom

Pišta nie je žiaden moralista. Neradí, neučí, ani nám nič nepodsúva. Ak sa od neho dozviete čosi didaktické, tak je to len cez poznanie zo zážitku, ktorý ho zasiahol tak silno, ako keď blesk roztne rozkvitnutú májovku. A to ho spravilo iným. Pokornejším. Pišta Chrappa totiž pozorne pozerá, napäto načúva a využíva aj svoje ostatné čarovné čuvy, presne na to, na čo má. Jeho prózičky sú príbehmi poznaného a práve skúsenosť ho učí tomu, aby bol stručný, jasný aj konkrétny.

Hoci občas sa mu stane, že mu do písania vnikne aj lyrická zložka povahy, nemôže to byť na škodu. No a čo! Napokon je aj básnikom a básnici mali vždy od Najvyššieho povolenie snívať, byť priznane sentimentálnymi a zametať so svojím životom kúsoček do priepasti.

Mohlo by vás zaujímať

KomentárSilvestrovská pyrotechnika? Nebezpečný nezmysel, nekupovať!

Práve teraz som si spomenul, že podobný pocit, ako pri čítaní tejto knihy, som mal pri čítaní prvých próz amerického prozaika a unitárskeho pastora Roberta Fulghuma. Chlapa, ktorý má tiež čertovsky dobrý zmysel pre humor. Chápe celé spektrum kaleidoskopu krás života a vidí Boha ako priateľa. Toho, ktorému môžeme povedať všetko, keďže on to aj tak už dávno o nás všetko vedel.