Radošinský Klevner či Tokaj. Slovenské vína sú stále na stoloch kráľov

BRATISLAVA – Hoci Francúzi, Taliani, Španieli či Čiľania so svojimi vínami ovládli svetové trhy, ani na Slovensku nie je situácia beznádejná. Noví mladí vinári zameraní na vysokú kvalitu prírodného nechemizovaného vína z malých vinohradov už minimálne 30 rokov prekvapujú svet. Napokon, v kvalite a tradícii môžu nadväzovať na veľké vzory z Radošiny či Tokaja.

„Pre mňa je víno vášeň. Je to rodina a priatelia, teplo srdca a veľkorysosť ducha. Víno je umenie, kultúra, podstata civilizácie a umenia žiť,“ povedal slávny americký vinár Robert Mondavi – kráľ vín z údolia Napa v Kalifornii. A vinári z Radošiny jeho slová len potvrdia. Tak, ako ich slávny kolega, aj oni sa majú čím pochváliť. Nielen ich biele, ale aj červené vína roky naplno bodujú v najprestížnejších česko-slovenských a svetových vinárskych súťažiach. V Európe majú nezvyklý kredit. Pivnica Radošina ako jediná z celého Slovenska dodáva víno na stôl nielen anglickej kráľovnej Alžbete II., ale pravidelne aj jej vnukovi Williamovi. Radošinský Klevner môžeme preto roky volať kráľovským vínom.

História vína dlhá niekoľko storočí

Prvotné informácie o víne v Radošine siahajú už do roku 1400, keď je v starých kronikách zaznamenaná jeho veľká krádež. Zlodeja potom vypátrali a obesili. Našli sa aj sudy, prázdne… Sláva miestneho vína dosiahla svoj prvý vrchol v roku 1947. Vtedy sa tento skvelý mok podával hosťom počas svadby anglickej kráľovnej Alžbety II., ako aj neskôr na jej korunovácii v roku 1953.

Kráľovná, ostatní šľachtici a hostia pili Klevner zo slávneho ročníka 1945, ktorý je považovaný za najlepší v 20. storočí. Do Anglicka vtedy putovalo 500 litrov vína v drevených sudoch.

Veľkoobchodník Bouzek kúpil Klevner od hlohovského podnikateľa Belžíka a potom prostredníctvom anglického veľvyslanca v Prahe sa dostalo víno na dvor. Víno malo veľký úspech, o čom do Radošiny prišlo aj písomné poďakovanie. Vychutnávať si tento mimoriadny mok kráľov však mohli aj hostia na svadbe princa Williama s Kate Middleton. Na jeho výnimočnú chuť určite nezabudli, lebo aj Klevner z roku 2009 bol osobitý a mimoriadne kvalitný.

Pikantné je, že anglická kráľovská etiketa jasne prikazuje, že na svadobnej hostine sa môže podávať len prvotriedne francúzske víno. Počas svadby Alžbety II. sa ale tento stáročný zvyk ignoroval a hostia pili víno z Radošiny. Etiketu totiž porušili len čiastočne. Hoci toto víno bolo dopestované na Slovensku, šlo pôvodom o francúzske odrody vinnej révy.

Prvý vinič v Radošine totiž vysadili ešte cisterciáni z Burgundska z odrody Rulandského sivého (Pinot gris) a Rulandského bieleho (Pinot blanc). Z nich potom radošinskí majstri vytvorili tajnú zmesku slávneho cuveé, ktoré v súčasnosti poznáme pod preslávenou značkou Klevner.

Ten si vychutnali v minulosti aj viaceré významné historické či novodobé osobnosti. Dostalo sa k Márii Terézii a stovky litrov putovali aj na pražský hrad. Zo súčasníkov si na ňom pri návšteve Slovenska pochutnávali princ Charles aj pápež Ján Pavol II. Ten bol ním nadšený a povedal, že je oveľa zaujímavejšie ako slávne Châteauneuf-du-Pape – víno pestované v pápežskej vinici vo Francúzsku.

Holandská kráľovná Beatrix si z neho odniesla domov niekoľko kartónov a ďalšie si objednala. Radošinské vína tak patria úplne prirodzene ku korunovačným klenotom slovenských vín, ktoré treba chrániť ako brilianty na anglickej korune.

Tokaj – sila slnka, ktorá lieči, ale aj dodáva energiu

Na juhovýchode Slovenska prúdia prekrásne rieky s malebnými zákutiami a rastú vzácne lužné lesy. Práve tam nájdete Tokajskú vínnu cestu. Tokaj je nielen najmenšou vinohradníckou oblasťou na Slovensku, ale aj vo svete. Je zároveň jednou z piatich oblastí sveta, kde je možné dopestovať hrozno na výrobu prírodného sladkého vína.

Tokajská vinohradnícka oblasť zahŕňa obce Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Len tu môžu byť vysadené uznané odrody viniča: Furmit, Lipovina, Muškát Žltý a Zeta.

Dlhé slnečné jesene tu umožňujú, aby hrozno napadla ušľachtilá pleseň Botrytis cinerea, ktorá ho vysuší, čím sa obsah stáva koncentrovanejším v chutiach a vôni. Aj dnešná výroba tokajských vín nadväzuje na bohatú históriu a tradíciu Tokaja. Víno vyrobené v Tokajskej vinohradníckej oblasti sa člení na: Tokajský Furmint, Tokajská Lipovina a Tokajský Muškát žltý.

Druhú skupinu tvoria tokajské vína, ktoré spĺňajú podmienky na používanie osobitného označenia. Tokajské samorodé suché, sladké, Tokajský výber 3, 4, 5 a 6 – putňový, Tokajská výberová esencia – nektár, tokajský mašláš a fordítáš.

Mimoriadni muži pijú veľké vína

„Vinum regum, rex vinorum“ – čiže „Víno kráľov, kráľ vín“, s týmito slovami núkal tokajské francúzsky kráľ Ľudovít XV. svojej najmilšej kurtizáne Madame de Pompadour. Určite však nebol prvým objaviteľom neopakovateľnej chute a arómy tokajského skvostu. Už jeho pradedo, kráľ Ľudovít XIV., požadoval, aby na stole počas kráľovskej večere nikdy nechýbali tokajské vína a vychutnával si ich denne.

Ani Napoleon a ruský cár Peter I. neostávali pozadu. Veľký Rus videl v tokajskom víne klenot hodný osobitej ochrany. Aby si bol istý, že na jeho stole nebude chýbať, obchodníkov, ktorí mu ho z Tokaja dovážali, sprevádzala 30-členná po zuby ozbrojená skupina jeho vojakov.

V tradícii pokračovala aj ruská cisárovná Katarína. Neboli to však len panovníci, ktorí milovali Tokaj. Tokajské víno miloval nemecký básnik Johann Wolfgang von Goethe, francúzsky filozof a spisovateľ Francoise Voltaire, rakúsky hudobný skladateľ Franz Schubert, klavírny virtuóz Ferencz Liszt či geniálny Ludwig van Beethoven. Všetci títo velikáni vedeli, ako vytvoriť dokonalé diela vstupujúce do dejín umenia a v premýšľaní a pohode im pomáhalo slnko skryté hlboko v tokajskom víne.