Bratislavský festival mladého vína nebol len o oslave novej úrody

BRATISLAVA – Každý, kto sa niekedy staral o vinohrad, vie, že je to nekonečný a nepredvídateľný boj s prírodou. V hre je sto plus jedna premenných a kým sa dostanete k prvému dúšku mladého iskrivého vína, miniete veľa sily, nadšenia a peňazí. Každá minútka toho „súboja“ ale stojí za to!

V prísloví In vino veritas (vo víne je pravda) je skrytých niekoľko otázok a odpovedí. Spomenutá pravda v sebe skrýva viacero druhov poznania, ku ktorým sa každý vinár dostáva len časom a osobnou, temer neprenosnou skúsenosťou. Pravda o slovenskom vinohradníctve je dnes žiaľ veľmi trpká a smutná. Rozloha rodiacich vinohradov na Slovensku v dôsledku lacných dovozov a nedostatočnej podpory štátu každoročne klesá. Pokiaľ bude tento stav pokračovať, môže prísť k veľkému kolapsu vinohradníctva, upozornil už v roku 2021 Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska. Vinohradníkom sa nepáči napríklad tretinové krátenie platieb na reštrukturalizáciu vinohradov a ani nedostatočná podpora počas pandémie ochorenia COVID-19. Aj v budúcom roku vinohradníci očakávajú pokles výmery rodiacich vinohradov na Slovensku na úroveň približujúcu sa k 6 500 až 7 000 hektárom, pričom ešte v roku 1989 to bolo okolo 30-tisíc hektárov.

Mohlo by vás zaujímať

KomentárNákup v hypermarkete je pre mňa nepredvídateľným dobrodružstvom

Už pomaly zabudnutú slávu a prestíž slovenských vín sa pri tak masívnom dovoze lacného vína zo zahraničia, ktorému cenovo naše nemôže konkurovať, snažia zachrániť a vzkriesiť menší a malí vinári. Tí ľudia, ktorí väčšinou z predaja vína nemôžu prežiť a majú ho len ako drahý a náročný koníček, ktorému sú oddaní. No je otázkou, ako dlho im ich nadšenie vydrží. Na financovanie prevádzky vinohradu odídu každoročne z ich účtov nemalé prostriedky. Piatkový aj sobotný večer bol okolo Primaciálneho námestia plný ľudí s pohárikmi vína v rukách. Bol som spolu s manželkou jedným z nich. Na Primaciálnom práve končil koncert ľudovej hudby, keď sme vkročili na vnútorné nádvorie radnice. Desiatky ľudí, živý hovor, tlmené svetla zo stánkov. Slovenčina, angličtina, nemčina, ruština… malá, babylonská zmes z jazykov. Štrnganie pohárikov striedali stále veselšie výbuchy smiechu a ľudia obliehajúci stánky, kde ste mohli ochutnať tohoročné poklady viníc. Kyselkavý Rizling, voňavý Veltlín aj Muller Thurgau. Ale aj Račianska Frankovka, Svätovavrinecké a najrôznejšie cuveé. Slávny červený a čierny ríbezlák z Devína. To všetko ste si mohli naliať a potom aj kúpiť fľaštičku do domáceho archívu.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťChcel starosta Nového Mesta Čupka obísť miestne zastupiteľstvo?

Hneď v prvom stánku nalieval víno osobne majiteľ aj vinár Norbet Surányi z 42 Black Path Winery. Ten mi ponúkol svoje výborné mladé víno Georg 2022. Zmesové biele víno z južnoslovenskej vinohradníckej oblasti Nové Zámky vyrobené z odrôd Ezerjó, Egri a Rizling vlašský. Prenikavé dúšky vína s vôňou muškátu a kvetov medovej farby mi otvorili brány vnímania, a tak som zvedavý na tohoročnú kvalitu úrody. Pán Surányi však nebol nadšený. „Tento rok som prišiel aspoň o 30 percent úrody. Dôvod je jediný. Srnce, daniele, diviaky, ktoré zničili desiatky koreňov. Zvieratá úplne stratili plachosť a chodia obžierať vinohrad aj cez deň. V marci sme boli s manželkou ráno vo vinici a desať metrov od nás stopäťdesiatkilové svine strhávali vinohrad. Vôbec sa nás nebáli a mali sme šťastie, že na nás nezaútočili. Ďalšou pliagou bolo počasie. Vlhko a zima ešte v máji. Ideálne pre všetky plesne a iné choroby viniča. Čiže bol to fakt ťažký a dlhý boj a som rád, že som zachránil aspoň niečo,“ posťažoval sa nášmu denníku.

Mohlo by vás zaujímať

HistóriaSekt Hubert očaril aj cisára. Prvé šumivé víno vyrobili okrem Francúzska u nás

Pri vedľajšom stánku som sa zoznámil s Mariánom a Evou Vlašičovými z Vajnorského vinohradníckeho spolku. Niekto by tento spolok asi nazval idealistami, snílkami, dobrodruhmi. No oni seba vidia ako obyčajná partia nadšencov (Martina, Zdenka, Marek, Milan, Noro, Oldo a iní). Ľudia, ktorí sa chopili príležitosti, ktorú niekto zahodil a skoro nenávratne zadupal do zeme. Áno, hovoríme o pôde vo Vajnoroch, kde po stáročia rozkvital vinohrad a dnes je tam vyše 100 hektárov viníc doslova v zúboženom stave. Práve títo ľudia sa rozhodli vinohrady zachrániť. A už sa aj pustili do ťažkej a zdĺhavej práce. Niečo sa dá síce urobiť strojom, no strihať, striekať, naprávať drôty a stĺpiky žiadny mechanizmus nedokáže. Prvú fázu, ktorou je omladenie vinohradu, majú už za sebou a pani Eva sa mi dokonca pochválila, že ona sama zachránila pol hektára vinohradu doslova z lesa. Eva je nadšenou vinohradníčkou, ktorá je vo vinici tak často, ako sa len dá a robí tam všetko, čo vládze. Učí sa prakticky za pochodu a manžel Marián jej v tom rád pomáha. On je zasa zamilovaný do alchýmie výroby vína. Neúnavne sa o víno stará, ošetruje ho, stáča, mieša a neúnavne skúma všetky procesy pri jeho zrení.

Mohlo by vás zaujímať

KultúraFrontman Olympicu Petr Janda: Hudba je pre mňa životným poslaním

Praktickým výsledkom jeho práce, ktorý mi s hrdosťou nalial do pohárika, bolo aj biele cuveé, ktoré pripravil len pre tento festival. V limitovanej edícii 180 fliaš s názvom Vtáčie trilky. Ojedinelá zmes Irsai Oliveru a Peseckej leánky ma veľmi prekvapila. Spojiť dve takto výrazné a voňavé odrody hrozna bolo odvážne. No experiment sa na 100 percent poradil v skvelom súzvuku. Vôňa oboch odrôd sa zliala v dochuti hlbokého, silného, nefiltrovaného, suchého 14-stupňového vína. Pani Eva mi povedala temer to isté ako pán Surányi. Studená a vlhká jar, choroby hrozna a nemilosrdná hladná zver, ktorá plienila vinohrad počas celého roka, ale aj tesne pred oberačkou.

Eva sa ale nesťažovala: „S manželom sme investovali do plota aj všakovakých zariadení na plašenie zveri, čo sa vyplatilo. No záchrana vajnorských viníc je dlhotrvajúci proces a my máme zatiaľ len maličký vinohrad. Takže práca s niekoľkohektárovým vinohradom, to je doslova boj o prežitie. Pri dobrom víne a v priateľskej debate sme si ani neuvedomili, ako plynie čas a zrazu bolo po desiatej večer. Na pódiu sa lúčila posledná skupina a aj biele svietiace mátohy z divadielka Š. E. M. sa už len tak potácali. Ako také mátohy. Keď som si dával do ruksaku fľašku vína manželov Vlašičových – Vtáčie trilky, pozval ma Marián do bratislavskej Starej tržnice na zimnú edíciu vinárskeho festivalu Víno v tržnici. Práve tam aj mne 24. novembra predstaví svoje oranžové víno.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťPán Marián bol bez domova desať rokov. Teraz už býva „vo svojom". Aký bol jeho príbeh?

To som ešte netušil, že mi od neho príde na druhý deň mobilná správa, z ktorej bolo jasné, že sa poznáme aj s našimi rodinami už 30 rokov. No on ma nespoznal, kedže som svoj woodstockový imidž zmenil na seriózneho pánka v rokoch. Ale dobré víno, vyrobené nadšenými vinármi, ktorí chcú oživiť posvätné tradície Bratislavského vinohradníckeho cechu, mi chutí roky rovnako.