Ako najlepšie zvládať stresové situácie? Ocenená odborníčka ponúka niekoľko osvedčených rád

BRATISLAVA – „Ja radím druhým ľuďom, ako majú prekonávať stresové situácie lepšie a potom sa snažím riadiť sa svojimi vlastnými radami,“ hovorí o svojej práci laureátka ESET Science Award 2023 v kategórií Cena verejnosti, profesorka Daniela Ježová. V rozhovore s Katarínou Krajčovou zároveň vysvetľuje, ako najlepšie zvládať stresové situácie.

Profesorka Daniela Ježová pôsobí v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV a tiež na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Vo svojom výskume sa venuje pôsobeniu hormónov a ich úlohe pri zvládaní záťaže v stresových situáciách. Zameriava sa tiež na úlohu hormónov pri vzniku a priebehu duševných porúch. Bratislavskému Štandardu odpovedala na niekoľko otázok súvisiacich s vedeckou prácou, za ktorú získala toto prestížne ocenenie.

Očakávali ste, že práve Vy sa stanete laureátkou v danej kategórii alebo Vás to prekvapilo. Mali ste spomedzi finalistov nejakého favorita?

Bola som milo prekvapená. Nad favoritmi nebol čas sa zamýšľať, vážim si prínosy všetkých finalistov.

Kľúčovou záležitosťou vo Vašom výskume je stres. Ten zažíva snáď každý z nás. Kvalita nášho duševného zdravia aj našich vzťahov sa do značnej miery odvíja práve od toho, ako si vieme v živote s rôznymi stresovými situáciami poradiť. Venujete sa konkrétne pôsobeniu hormónov a ich úlohe pri zvládaní záťaže spôsobenej stresom. Vedeli by ste nám priblížiť, čo sa vlastne deje v našom tele, keď čelíme stresu?

Jemnučko by som si dovolila upresniť terminológiu. Nečelíme stresu ani záťaži spôsobenej stresom. Čelíme stresovým situáciám, stresovým podnetom, alebo odborne povedané stresorom. Stres na nás nepôsobí, on je v nás, je to odpoveď nášho organizmu na stresové podnety. Stres, teda odpoveď na stresové podnety, má za úlohu pomôcť človeku stresové situácie prekonávať. Stres je komplexná reakcia, veľmi zjednodušene povedané vedie k zvýšeniu našej pozornosti, k zvýšeniu prekrvenia a rýchlemu prísunu živín a energie k životne dôležitým orgánom. Stres je teda pozitívny a je pre náš život potrebný. Negatívnym sa stáva vtedy, ak sa stresové podnety opakujú príliš často, sú intenzívne a nevieme ich zvládať.

Pri výskume stresu ste sa stretli s veľkým množstvom rôznorodých profesií. Dajú sa na základe tejto Vašej skúsenosti vybrať nejaké povolania, ktoré sú obzvlášť stresujúce alebo je to hlavne individuálna záležitosť? Dá sa povedať, či sú stresujúcejšie manuálne povolania alebo intelektuálne?

Porovnávaciu štúdiu rôznych povolaní sme nerobili, myslím si však, že pri výkone takmer všetkých môžu nastať stresové situácie a ich zvládanie je individuálne. Uvediem príklad. Pre niekoho je urgentná udalosť, ktorú treba v práci urýchlene zvládnuť, výzvou na hľadanie riešenia, pre iného je to nepríjemný stav, s ktorým sa nevie vysporiadať. Je preto dôležité vybrať si to správne povolanie vzhľadom na individuálne schopnosti.

Osobitnou skupinou, ktorou sa vo výskume zaoberáte, sú matky a novorodenci. Snažíte sa potvrdiť hypotézu, že hormonálny systém matky a dieťaťa je prepojený. Ktoré Vaše doterajšie zistenia to potvrdzujú? Vedeli by ste to priblížiť aj na nejakých bežných situáciách zo života matky a novorodenca?

Naša štúdia týkajúca sa matiek a bábätiek ešte stále prebieha. Jej výsledky budú známe až po jej ukončení, keď budeme môcť vyhodnotiť všetky vyšetrované parametre. Vykonali sme však inú štúdiu u matiek a ich 7- až 11-ročných detí, a to počas stresovej situácie reálneho života – počas pandémie COVID 19 v roku 2020. Využili sme pri tom naše metódy na meranie stresových hormónov vo vlasoch. V prípade jedného zo stresových hormónov sme dokázali, že ak sú jeho koncentrácie vysoké u matky, tak sú vysoké aj u jej dieťaťa.

Existujú nejaké univerzálne rady, ako môže rodič pôsobiť na svoje dieťa, aby vedelo lepšie zvládať stresové situácie? Napríklad, keď rozleje pohár s vodou. Je asi lepšie reagovať spôsobom, ktorý ho navedie k riešenie problému než naňho zakričať. Niečo v zmysle: „Rozlial si vodu, pohľadáš niečo, čím by sme to mohli poutierať?“

Ľudia reagujú na situácie, ktoré pôsobia ako stresové podnety rôzne. Niektorí reagujú výlevom citov, kladú si otázku, prečo sa im to muselo stať, iní prejavia vyhýbavé správanie a nechcú problematickú situáciu rozoberať. To najsprávnejšie je zamerať sa na riešenie problému a odstránenie stresujúcich vplyvov, teda presne to, čo navrhujete vo svojej otázke.

Čo sa týka dospelých ľudí, sú nejaké univerzálne veci, ktoré nám pomôžu lepšie sa vyrovnať so záťažou zo stresových situácií? Vieme nejako ovplyvniť svoje fyzické prejavy pri prežívaní stresových momentov? Napríklad, niekomu sa nadmerne potia ruky, očervenie, trasie sa mu hlas alebo mu silno búši srdce.

Aj pre dospelých platia zásady zvládania stresových situácií, ktoré som uviedla pri predchádzajúcej otázke. To, čo uvádzate ako fyzické prejavy pri prežívaní stresových momentov, nie sú príznaky stresu, ale príznaky zvýšenej úzkosti vyvolanej stresovými podnetmi. Sú to takzvané vegetatívne príznaky úzkosti, ktoré sú spôsobené aktiváciou autonómneho nervového systému. Tento nervový systém sa však nedá ovládať našou vôľou, nevieme povedať rukám, aby sa nepotili, ani srdcu aby nebúšilo. Môžeme sa však pokúsiť presvedčiť sami seba, že situácia, ktorú práve prežívame, vlastne nie je stresová a tak dosiahnuť upokojenie a zabrániť negatívnym dôsledkom stresu.