Do slovenských hôr radšej nechodím. Lebo medveď

BRATISLAVA – Vysoké aj Nízke Tatry som pochodil ako tínedžer za pár rokov. Preliezol som väčšinu štítov, celé dni som strávil v lesoch na hríboch a nikdy som nestretol skoro žiadne zviera. Jasné, videl som pár kamzíkov, srnky, svišťov a aj vtákov, ale nikdy by mi ani nenapadlo sa čohokoľvek báť.

Áno, bol som asi príliš mladý a hlúpy, asi tam nejaké šelmy v hlbokom, tmavom húští boli. Možno aj rys, vlk či dokonca medveď.

Odvtedy, ako lesy v Tatrách v roku 2004 zdevastoval orkán, som tam necestoval. Zimu, sneh, ľad a víchor neznášam a pred letným pobytom ma uchránili správy známych, ktorí mi len potvrdili to, čo som vedel. Vo Vysokých aj Nízkych Tatrách sa od Nežnej zmenili hlavne ceny. Nielen za ubytovanie, ale ceny všetkého. A služby sa, až na pár svetlých výnimiek, nijako nemenili, a ani atrakcií nepribudlo.

Teraz je situácia iná. Slovensko by aj chcelo svoje majestátne vrchy, štíty, lesy, útulne, rozhľadne, plesá a turistické chodníky predať turistom, ale ktosi im v tom bráni. Netvárme sa prosím, priatelia, že sa nič nedeje a priznajme si na rovinu: Medveď hnedý je na Slovensku už absurdne premnožený!

A nikto ani netuší, ako až veľmi. Vieme však, že je to situácia, ktorá sa každým mesiacom a rokom iba zhoršuje, keďže počet medveďov, ktorých temer nikto neloví a oni nemajú nad sebou iného predátora, narastá. Všetci o tejto krízovej situácii vieme.

Známe a široko medializované (nielen u nás, ale aj v zahraničí!) sú aj prípady útokov medveďov na ľudí. Niektoré skončili smrťou, iné doživotným zmrzačením. Ale aj tak sa s tým nič nerobí. Situácia je absurdne vyhrotená a štátom nezvládnutá.

Medveď za bieleho dňa pobehuje po slovenskom meste, kde napadne a zraní 5 ľudí, keďže v panike hľadá miesto úniku. Štát však naďalej mlčí a verejnosti maže med okolo huby úplne zbytočnými a nepodloženými štatistikami a vyjadreniami samozvaných odborníkov, ktorí videli medveďa len v programe TV kanálu National Geographic.

Ochranári sa roky tvária, že medveď je vlastne odnepamäti akýmsi posvätným zvieraťom Slovákov a mal by byť chránený a uctievaný. Asi ako v Indii krava. Väčšine občanov Slovenska je pritom dnes srdečne jedno, aké stranícke tričko bude mať poslanec Národnej rady SR, ktorý konečne presadí, aby sa s touto neúnosnou situáciou začalo čosi robiť.

Odborných aj neodborných rečí bolo už dosť. Nič nevyriešili, nikam nás neposunuli. Medvede nevnímajú naše dišputy o tom, ako sa máme, alebo nikdy nemáme v lese správať, ak stretneme 250-kilového macka, ktorý je rozbehnutý ako Alberto Juantorena na Zlatej tretre v Ostrave.

Majú na háku, či máte mať v ruksaku na obranu štangľu uheráku, alebo 5-litrový sprej proti medveďom. Keď medveď zaútočí, nestihnete si na spomenutom ruksačiku ani rozviazať šnúrku. Medvede sa chcú hlavne nažrať. Je im ukradnuté, čo všetko pritom zdemolujú, čo zahrdúsia, koho napadnú alebo aj zabijú.

Medveď hnedý je prefíkaná šelma, ktorá sa rýchlo učí a je vrcholovým predátorom. Hoci istý Jano sa nechal onehdy počuť, že je presvedčeným vegetariánom.

Slováci už majú dosť toho, že žijeme v krajine, ktorá je natoľko nesvojprávna, že nie je schopná presadiť a pred EÚ aj obhájiť zákon, ktorý by reálne mal ochraňovať ľudom zdravie a aj životy.

Určite už nemôžeme čakať na ten magický moment, kým v parlamente vznikne nejaký ideálny konsenzus a poslanci znepriatelených strán sa dohodnú a prijmú zákon, čo situáciu skoriguje. Sme fakt až takí bezmocní a nevieme prijať riešenie, keď ide o záchranu ľudských životov? To má premnožená šelma väčšie právo na život, ako má občan SR?

Máme bezmocne čakať, až tu bude medveďmi zabitých a zmrzačených tak 20 až 30 ďalších ľudí, aby si niekto kompetentný situáciu všimol a považoval ju za akútnu? Medvede sa dávno zobudili zo zimného spánku. Dospelý samec má svoje teritórium na ploche 200 až 400 km². Kam sa až môže zatúlať statný macko, čo si hľadá svoj nový revír, lebo z toho pôvodného ho vytlačil statnejší protivník?

(Posledné správy vravia, že dospelých jedincov videli pri Trenčianskych Tepliciach). Zareagujú naši prispatí poslanci až vtedy, keď začne hladný maco naháňať rozšantené deti po Partizánskej lúke v Bratislave?

Potrebujeme nejaký menší masaker, aby sa naši zákonodarci prebudili a zdvihli ruku pri jednoznačnom hlasovaní? Nepochybujem, že keď svorne rokovali o poslednom zvýšení svojich platov, išli si paže vykĺbiť, aby mali ruky čo najvyššie.

Nikomu nevadí, že čoskoro začína hlavná turistická sezóna a už medvedí útok v Liptovskom Mikuláši určite stovky zahraničných turistov vystrašil natoľko, že odhlásili svoje rezervácie pobytov? Medvede neprekážajú ani tým stovkám našich podnikateľov v horách, ktorých biznis je priamo závislý od počtu turistov?

Čo mienia robiť? Budú s každou väčšou skupinkou ľudí, ktorí pôjdu na túru, posielať odhodlaného šuhaja s guľovnicou? Po zotmení zakážu turistom ísť ďalej ako päť metrov od chaty? Natiahnu okolo pozemku elektrické ploty a postavia ku kontajnerom ozbrojené hliadky?

Stretov medveďov s ľuďmi bude iba pribúdať, a ak ľudia nedostanú rýchlo riešenie, začnú sa ozbrojovať a riešiť vec sami. Ide im totiž o životy. Chceme skutočne, aby sa naše hory a lesy zmenili na Divoký Západ, kde budú lietať guľky, lebo niečo v húštine zasa zašramotilo?