Nuda už nie je v Brne, ale v Bratislave

Dunaj, most, lode Hlavné mestp SR Bratislava. FOTO: TASR/Michal Svítok

BRATISLAVA – Hlavné mesto Slovenska bolo zaradené medzi najnudnejšie mestá sveta. Ocitlo sa dokonca na stupni víťazov. 

A nie je tomu prvýkrát, už dlhodobo Bratislava patrí medzi mestá, kde takpovediac nie je čo robiť. Kým v roku 2017 sa v ankete portálu Insider monkey umiestnila na treťom mieste, v najnovšej ankete z konca roka 2023 z portálu The world bucket list bronzovú priečku najnudnejších miest opäť obhájila. Nudnejšie sú už len americké mestá St. Petersburg na Floride a Lubbock v Texase.

A hoci si môžeme o podobných anketách či portáloch myslieť čokoľvek, zdá sa, že od reality nebudú priveľmi vzdialené. Tieto ankety totiž potvrdzujú slová predstaviteľov cestovných agentúr, ktoré dlhodobo upozorňujú nato, že turizmus v Bratislave už dlhšie stagnuje. 

Niet sa čomu čudovať. V konkurencii takých miest, akými sú blízka Budapešť a ešte bližšia Viedeň, je Bratislava pre turistov len krátkou zastávkou. Obzrú si Bratislavský či Devínsky hrad, alebo centrum mesta. A hoci je naša Bratislava miestom so zaujímavou históriou a úžasnými príbehmi, jej prehliadku zvládnu návštevníci za pár hodín. A to aj spolu s návštevou staromestských kaviarní, reštaurácii či obchodov so suvenírmi. 

Výnimku azda tvoria návštevníci, ktorí prehliadku hlavného mesta krajiny v srdci Európy spoja s koncertom vo filharmónii či návštevou vínnej cesty v Malých Karpatoch. Tí azda v našich hoteloch aj prespia. Čo však robia ďalší deň, je už ťažké uhádnuť. Takzvaná krásavica na Dunaji je totiž na atrakcie, ktoré by prilákali turistov na viacero dní, trochu skúpa.

Veľavravné je aj vekové zloženie návštevníkov, poväčšine ide o staršiu, no zároveň celkom solventnú klientelu, ktorá preferuje pokojnejšie prehliadky. A tie im Bratislava vie ponúknuť. S čím máme v našom meste ale dlhodobý problém, je zaujatie skupiny turistov pozostávajúcich z rodín s deťmi.

Pre tie tu naozaj toho veľa nie je. Nezachráni to ani Bratislavská zoologická záhrada. Tá sa síce po malých krôčkoch renovuje, no tí, čo ste už našu zoo niekedy navštívili, si určite viete vybaviť pohľad na medveďa hnedého a priestor, v ktorom žije. A tým sa veľmi zahraničným turistom a ich deťom nechcete chváliť.

Porovnávať našu zoo s tou pražskou na Tróji alebo v susednej Viedni sa nedá ani zďaleka. No a o iných zábavných atrakciách sa nedá hovoriť už vôbec. Lunapark, ktorý bol súčasťou Tyršovho nábrežia, bol dávno zrušený a pamätá si ho už len staršia generácia. Iné pokusy o vybudovanie akéhokoľvek nového parku s kolotočmi skončili vždy v zárodkoch. A tak nielen turisti, ale aj Bratislavčania navštevujú radšej Práter či budapeštiansky Vidámpark.

Vedenie nášho mesta si v tomto marazme, ktorý tu s ohľadom na atrakcie máme, dovolilo odpáliť aj ďalšiu príležitosť, ktorá mohla ako tak pozdvihnúť Bratislavu z neslávneho nudného rebríčka – planetárium. Ruské kolo na nábreží sa ofrflalo už dávno. A úplne najnovšie sa zavrhol aj vláčik Prešporáčik. Veď načo, netreba.

My tu totiž máme namiesto týchto atrakcii, rodinného aquaparku alebo podmorského sveta, akým je vo Viedni známy Haus des Meeres, konečne atrakciu svetového významu – zrenovovanú fontánu, ku ktorej ideme po zimnej odstávke znovu vzhliadať. Vezmeme deky, kúpime párok v rožku a poopaľujeme sa. 

Pevne dúfajúc, že si to všimnú turisti a poopaľujú sa s nami, pokým sa ich deti budú čľapkať vo fontáne. Jedine, že by tieto rodiny s deťmi dali nakoniec prednosť kultúrnym podujatiam. Tých v tomto roku bude asi menej ako obvykle vzhľadom na zlú finančnú situáciu v meste. Dačo naznačili aj uplynulé Veľkonočné sviatky, keď sa v centre mesta skoro nič nedialo. 

V tejto neľahkej finančnej situácii však chválim Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS), ktoré sa snaží zabezpečiť program na leto, a to aj v najstaršom verejnom stredoeurópskom parku v Sade Janka Kráľa, kde bude organizovať nedeľné dopoludnia pre detského diváka. Umelci na tieto predstavenia budú vyberaní v zmysle otvorenej výzvy, do ktorej sa môžu zapojiť. 

Čo však vzbudzuje obavy, sú očakávania BKIS od predstavení jednotlivých umelcov. Okrem umeleckej kvality je totiž pri hodnotení a výbere podujatia dôležitý jeho presah na súčasné celospoločenské témy, teda napríklad ekológiu. Zároveň má mať pre detského diváka edukatívny rozmer. 

No a kritériom výberu je aj inklúzia, teda to, ako umelec zohľadňuje vo svojej tvorbe zraniteľné a znevýhodnené skupiny. Takže nie humor, zábava či rozptýlenie sú pre deti dôležité, ale inklúzia, edukatívny rozmer či presah na celospoločenské témy. Zvláštne. 

Človek má niekedy pocit, že vedenie nášho mesta drží Bratislavu na popredných priečkach ankiet o nude v mestách úmyselne. Že je to cieľom a zároveň zámerom. No a to, ako sa vedú v poslednom čase debaty so zástupcami turistických kancelárii, a ako sa im hádžu polená pod nohy, napríklad aj v podobe obmedzení pri vykladaní a nakladaní turistov z autobusov na Vajanského nábreží, to v mnohom aj potvrdzuje. 

Je tu jar, turistická sezóna sa začína rozbiehať. Snáď sa tu turisti opäť neunudia. 


Ďalšie články