Magistrát pri petržalskej električke zatajuje informácie a zavádza. Čo chce pred verejnosťou skryť?

BRATISLAVA – Po tom, ako mesto oznámilo, že nie je schopné garantovať akýkoľvek termín dokončenia petržalskej električky, nastali medzi verejnosťou rôzne dohady o dôvodoch takého vyhlásenia.

Magistrát síce za hlavný dôvod opakovane označuje vojnu na Ukrajine, ktorá ovplyvňuje ceny stavebných materiálov, infláciu či energetickú krízu. Najnovšie sa k dôvodom pridalo aj počasie či neautorizovaná skládka odpadových materiálov uložená v rozpore so zákonom. Sú to však naozaj tie najvážnejšie dôvody meškania?

Každý Petržalčan totiž dennodenne vidí, že najväčším dôvodom pomalého tempa napredovania stavebných prác je slabé pracovné nasadenie a nedostatočný počet robotníkov na stavbe. Potvrdzovať to majú aj čísla počtu pracovníkov, ktoré zverejnil starosta Petržalky Ján Hrčka. 

Ten ešte koncom januára pre Denník N uviedol, že si Petržalka od marca minulého roku sama mapuje priebeh stavebných prác na celom úseku výstavby električky a okrem počtu robotníkov monitoruje aj počet stavebných strojov. K takémuto kroku sa rozhodla mestská časť po tom, čo primátor hlavného mesta túto požiadavku na denné monitorovanie prác od starostu Hrčku odmietol.

Na počty robotníkov zverejnené Petržalkou však ihneď reagoval hovorca magistrátu Peter Bubla, ktorý Hrčkove čísla označil za nekorektné. Preukazovať to podľa neho majú stavebná dokumentácia zhotoviteľa a dokumentácia stavebného dozoru.

Bratislavský Štandard sa preto na hovorcu hlavného mesta Petra Bublu obrátil s novinárskymi otázkami a žiadosťou o zverejnenie počtu robotníkov pracujúcich na petržalskej električke, ktoré má k dispozícii magistrát. Hoci sme napísali tri žiadosti s časovým rozostupom, žiadnej odpovede sme sa od hovorcu nedočkali. 

A tak sme o počty pracovníkov, ktoré eviduje hlavné mesto a rovnako aj o zápisnice z kontrolných dní požiadali prostredníctvom infožiadosti. Na odpoveď sme si museli počkať. Magistrát si totiž štandardnú 8-dňovú lehotu na odpoveď predĺžil o ďalšie dni.

Kto by následne čakal perfektne spracovanú odpoveď s tabuľkami pracovníkov za jednotlivé dni, týždne či mesiace, zrejme by zostal v nemom úžase. Magistrát totiž Bratislavskému Štandardu zaslal len spomínané zápisnice s odpoveďou, že počty pracovníkov sú ich súčasťou. A ešte čosi – začiernené pasáže a niekde dokonca začiernené celé strany.

Stavebný dozor dáva za pravdu Hrčkovi

Poďme však najprv k počtom pracovníkov. Tie mali preukázať, že čísla zverejnené Petržalkou nesedia. Nie je to však tak, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Petržalské záznamy boli totiž takmer pravidelne tvorené minimálne dvakrát týždenne a dá sa podľa nich sledovať pracovné nasadenie v rôznych fázach roka. 

A tak sa dozviete, že podľa Petržalky je na stavbe električky v priemere približne 49 pracovníkov počas pracovných dní, pričom najsilnejšie boli mesiace september a október, najslabšie pracovné nasadenie bolo v letných mesiacoch a v januári tohto roka.

Naopak, záznamy počas kontrolných dní z magistrátu ponúkajú len počty pracovníkov pracujúcich na jednotlivých stavebných úsekoch za dodávateľské spoločnosti na výstavbe. Nie je to teda denný počet pracovníkov, ale akýsi sumár, koľko pracovníkov bolo na jednotlivých úsekoch od posledného kontrolného dňa.

Bez uvedenia počtu pracovných dní, alebo akéhokoľvek pracovného obdobia. A tak počty pracovníkov prevyšujúce číslo 100 počas takmer všetkých kontrolných dní, ba v októbri dokonca viac ako 160, vyznievajú v podaní magistrátu viac ako nedôveryhodne. 

Potvrdzujú to aj mnohé výhrady o pracovnom nasadení, ktoré sa zo zápisníc dajú vyčítať tak zo strany objednávateľa, teda mesta, ako aj zo strany ministerstva dopravy. Ale asi najviac o počte pracovníkov vypovedá veta z kontrolného dňa č. 18 z novembra minulého roka. V zápisnici sa uvádza: „SD (stavebný dozor – pozn. autora) pri denných obhliadkach eviduje približne 50 pracovníkov.“

Stavebný dozor zastávajú zástupcovia spoločnosti Metro Bratislava, teda akciovej spoločnosti hlavného mesta. Hlavné mesto teda priznáva takmer identické čísla ako petržalský starosta Hrčka. Takže ako to je, pán hovorca?

Cenzúra má zakryť najmä vlastné zlyhania

No a čo tie začiernené strany? Bratislavskému Štandardu sa podarilo dostať aj k necenzurovanej verzii. No a tá po porovnaní ukazuje, že sa magistrát snažil zatajiť najmä vlastné zlyhania a výhrady od zhotoviteľa, teda španielskej spoločnosti Aldesa.

Zápisnice zo začiatku minulého roka odhaľujú, že zásadnými problémami pri dodržiavaní pracovného harmonogramu boli okrem nedostupnosti materiálu, nepredvídateľných fyzických podmienok či neistoty počas rokovaní o novej zmluve predovšetkým výčitky od zhotoviteľa smerom k magistrátu, poukazujúce na zlý stav projektovej dokumentácie s množstvom chýb a ďalších nedostatkov.

Zároveň poukázali na chýbajúce zriadenie vecných bremien a vstupy na pozemky potrebné pre realizáciu stavby a rovnako na oneskorené poskytnutie zmlúv so správcami inžinierskych sietí a magistrátom. Skrátka chyby na strane magistrátu. Hľadali sme medzi výhradami vojnu na Ukrajine, infláciu, alebo covid, ale nenašli sme ich.

Začiernené strany sa objavujú v zápisniciach aj z ďalších mesiacov. Tu sa magistrát snažil zatajiť napríklad okolnosti ohľadne rozšírenia Kutlíkovej ulice v podobe premostenia Chorvátskeho ramena. Viete, aký je dôvod, prečo sa s úpravou tejto časti nezačalo? Nuž, v ceste stojí zatiaľ nezrealizovaná preložka vysokého napätia, ktorá má kolíziu so základovými pilótami a oporou premostenia. 

A hoci bol tento problém zhotoviteľom oznámený magistrátu už v júli roku 2022, teda pred rokom a pol, zmena dokumentácie realizácie stavby bola od hlavného mesta dodaná až v októbri minulého roku. Istú chvíľu sa čakalo na stanovisko Západoslovenskej distribučnej, no a najnovšie chýba zmluva o preložke uzatvorená s hlavným mestom. 

Strany poukazujúce na ďalšie zdržania súvisiace s preložkami sietí či telekomunikačných káblov, ale aj rozpory parametrov v dokumentácii pri hale dennej kontroly a ošetrenia (depo), boli rovnako začiernené. Ako aj tie, v ktorých sa zhotoviteľ trate sťažuje na príliš zdĺhavý a finančne náročný proces systému riadenia a schvaľovania zmien v dokumentácii.

Zhotoviteľ si totiž musí každú zmenu, cenovú ponuku či finálny návrh zmeny dokumentácie potvrdiť schválením zo strany hlavného mesta. Zhotoviteľ stavby preto argumentuje, že meškania na stavbe vznikali aj kvôli tomu.

Informácia, v ktorej sa konštatuje, že došlo dodávateľskou spoločnosťou k zásahu do konštrukcie násypov pri výkopoch káblovej ryhy, ktoré je potrebné sanovať, boli rovnako začiernené. Prečo, nevedno. 

Celkovo je k poslednému kontrolnému dňu až 59 nárokov zhotoviteľa, ktorými španielska spoločnosť Aldesa, dnes už vlastnená väčšinovým akcionárom z Číny, upozorňuje na rôzne nedostatky. Niektoré boli stavebným dozorom schválené, niektoré zamietnuté, no drvivá väčšina je zatiaľ otvorená.

Okrem iných medzi ne dnes už patria aj verejnosti známa nelegálna skládka stavebného odpadu pri zdravotnom stredisku na Strečnianskej ulici, ale napríklad aj o dva metre vyššia hladina podzemnej vody oproti projektovej dokumentácii. 

Najnovšie sa začína špekulovať o trhlinách, ktoré sa objavujú na mostnom objekte pri kostole sv. Rodiny. Potvrdzuje to aj skúšobná injektáž trhliny v tráme mosta, uvedená v zápisnici z posledného kontrolného dňa.

Koľko takých trhlín je a či spôsobujú tak vážny problém, ako sa o nich hovorí, by sme sa mali dozvedieť z ďalšieho kontrolného dňa. Teda, ak sa to magistrát opäť nerozhodne pred verejnosťou utajiť.