Cigánski diabli oslávili v Bratislave okrúhliny a predviedli čertovsky dobrú muziku

BRATISLAVA – Bratislavský dom kultúry v Dúbravke bol v piatok večer (16. 2.) plný. Rodák z Dúbravky a jeden z najlepších cimbalistov planéty Ernest Šarközi a jeho manželka Sylvia totiž slávili na koncertnom turné Cigánskych diablov svoje okrúhliny.

Ich bašavel bol radostnou hudobnou fériou nadšených profesionálov, ktorí každým ďalším koncertom ukazujú, že sú špičkovým hudobným telesom svetovej úrovne.

Cigánska hudba so sebou neprávom nesie biľag nespútanej zábavy, ktorú hrali pôvodne kočovníci niekde pri vatre a potom sa presunula za socializmu do vinární, na svadby či na ľudové veselice a jarmoky. To však už veľmi dávno nie je pravda. Všetci vieme, že cigánski muzikanti sú k hudbe vedení veľmi prísne už odmalička, a ak sa o niekom povie, že je profesionálny muzikant, tak sú to práve oni.

Hovorím o tom len preto, že orchester Cigánski diabli, ktorý spolu hrá už 17 rokov, je jasným dôkazom toho, čo dokáže absolútne profesionálny prístup k hudbe, ktorá sa stala vaším životom. Cigánski diabli hrajú bežne aj 200 koncertov ročne a na svojich turné precestovali všetky kontinenty. Nielen preto je každý ich koncert na Slovensku veľkým a nepredvídateľným zážitkom.

Hoci kapela nahrala „len“ päť radových albumov, ich repertoár je neuveriteľne široký. Klasická hudba je v ich podaní obohatená o cigánsku hudbu, folklórne prvky, džez, etno, flamenco a mnoho iných hudobných vplyvov. Všetky tieto prvky zazneli čiastkovo a v plnej sile aj na koncerte v bratislavskej Dúbravke. Koncert začala „mladá krv“ – pridružená vetva Cigánskych diablov – Vanessa Šarközi & Miloš Bihary Gypsy Jazz Project, kde Vanessa ukázala, aký pôsobivý je jej hlasový register.

A predviedla aj to, že by bola (do budúcnosti) ideálnou hlavnou speváčkou Cigánskych diablov, keby sa jej mama rozhodla naplno venovať len violončelu. Koncert potom pokračoval viacerými všeobecne známymi skladbami, ako Hop čib čibirib, Čardáš dvoch sŕdc, Kone či publikom veľmi vrelo privítanou Oči čornyje.

Ako koncert gradoval, mohli sme si stále viac všímať pohodu, uvoľnenosť, koncentrovanosť a najmä totálnu zohranosť kapely. Tá má z koncertovania už len číru radosť. Cigánski diabli komunikujú na pódiu spontánne, len pohľadmi a v úplnom súlade. Úloha primáša je preto len podružnou, keďže každý presne vie, čo, ako a kedy má hrať. No pochybovať o tom, že cimbalista Ernest Šarközi a primáš a fantastický huslista Štefan „Picúr“ Banyák sú spolu v kongeniálnej autorskej i hráčskej symbióze, nemožno.

Ich hráčske výkony boli v každú jednu sekundu koncertu vysoko virtuózne. Práve dokonalo disciplinovanou súhrou, ktorá je korenená dych berúcimi sólami, sa stáva hudba Cigánskych diablov globálnou.

Kapela totiž roky aranžérsky pretvára aj známe skladby tak, že ich vnímame ako čosi veľmi invenčné, pozitívne, pôsobivé a nové. Skupina ma osobne veľmi prekvapila, keď zaradila do sviatočného set listu aj kompozíciu Pocta obetiam holokaustu.

Skladbu, ktorá je na rozhraní filmovej, vážnej a ľudovej muziky, veľmi citlivo podloženú spevom Sylvie, ktorá zaspievala Pieseň pre matku v jidiš. Tento ojedinelý a náročný kúsok bol pre publikum doslova duchovným zážitkom a ukázal, ako veľmi je skupina prepojená nielen s tradíciou svojej kultúry, ale aj s jej nedávnou boľavou históriou.

Vrcholom večera bolo asi 10-minútové sólo Ernesta Šarköziho na cimbal, pri ktorom nám názorne ukázal všetky možnosti svojho nástroja. Ten práve on dostal na koncertné pódia filharmónií na piatich kontinentoch ako samostatný koncertný nástroj, ktorý „zvládne“ aj klasický repertoár ako Bacha či Vivaldiho. Ernestova hra je presná, strhujúco dravá, ale aj hravá, plná energie, veľkej vášne, ale aj neobyčajného citu.

Táto charakteristika ale sedí rovnako aj na hru huslistu-primáša Štefana „Picúra“ Banyáka či na precítený spev mladučkej a veľmi talentovanej Vanessy Šarközi. Hoci koncert v Dúbravke bol so 400 predanými miestami skôr komorným zážitkom, dvojnásobné standing-ovation znelo ako v Redute.

Publikum a s ním aj ja, sme zistili, že na interpretáciu hudby v tejto sile a kvalite musíte mať nielen obrovský talent a stabilnú chuť na sebe pracovať, ale aj veľké a doširoka otvorené srdce. Práve ono vám totiž umožní prežitok hudby sprostredkovať iným. To, čo sme od Cigánskych diablov v piatkový večer všetci dostali, bol jeden veľký dar a čertovsky dobrá muzika!