Obedy formou švédskych stolov? V bratislavskej školskej jedálni nič nevídané

BRATISLAVA – V Spojenej škole Tilgnerova dostávajú žiaci a študenti obedy formou švédskych stolov. Inovatívny spôsob obedov už úspešne funguje takmer rok.

Školskú jedáleň na Tilgnerke využíva až 850 stravníkov, keďže ide o základnú školu, osemročné a bilingválne gymnázium. Nejde však o súkromnú, ale štátnu školu v zriaďovateľskej pôsobnosti mestskej časti Karlová Ves.

Spojená škola minulý rok vyskúšala na niekoľko mesiacov pestrejšiu formu podávania obedov. Na prvý pohľad to vyzerá pri takom kvante porcií zložité, ale nie nie je to celkom tak. „Varenie je umenie, kde sa z tých istých surovín dá pripraviť so skúsenosťami a fantáziou aj viac druhov jedál. Recept je len jedna z foriem prípravy obeda. Dôležité je, že sú spokojní žiaci,“ povedal Bratislavskému Štandardu vedúci školskej jedálne Spojenej školy Tilgnerova Marián Maszay.

Mohlo by vás zaujímať

KultúraMaliar jej tela. Do kín prišiel príbeh posledného impresionistu

Ako ďalej ozrejmil, vopred pripravia predpokladané množstvo jedla, ktoré sa v prípade minutia, až na pár výnimiek, môže dovariť a doložiť. Počas týždňa sa striedajú mäsité, ale aj bezmäsité jedlá na rôzne spôsoby, pričom nechýba ani múčnik.

Denne tak pripravia tri až štyri druhy obedového menu. K tomu je samozrejmosťou ovocie, šaláty a nápoj. Osobitne varia aj diétne jedlá pre tých, ktorí majú určité zdravotné problémy.

Mohlo by vás zaujímať

RozhovorOsudy bratislavských Židov od Petra Salnera: „Ty Židáčisko jedno!" chytil ma gardista za krk a aj s obedárom ma vyšmaril z trolejbusu von

Všadeprítomná vôňa, ktorá sa šírila kuchyňou a jedálňou, naznačovala, že sa majú žiaci opäť na čo tešiť. Obedové menu bolo pripravené z rôznych surovín, pričom vhodnou kombináciou pripravili kuchári pestrú zmes jedál.

Gulášová polievka, bravčové na čínsky spôsob, ryžové rezance, africký sumček s gnocchi a zeleninou či cícerovo-kokosové ragú lákali pohľadom aj vôňou. Kľúčovú úlohu pri zostavovaní takejto mňamky zohráva personál. Trochu ma ale prekvapila informácia, že pri zavedení nového spôsobu obedov sa nenavýšil počet zamestnancov v kuchyni.

Zaujímalo ma tiež, aká budúcnosť čaká školské stravovanie z dôvodu nezáujmu o dané povolanie z radov najmä mladých ľudí. „Problém je už teraz s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Ak odídu kolegyne do dôchodku, tak bude veľmi ťažké zohnať za nich náhradu. Vypracovanie sa na kvalitného kuchára trvá aj niekoľko rokov,“ skonštatoval Maszay.

Jedným z dôvodov zavedenia švédskych stolov bolo plytvanie obedov. Po zavedení švédskych stolov totiž ostáva v jedálni oveľa menej nedojedených porcií.

Dôležitá je aj spätná väzba. V škole sa žiaci a študenti prostredníctvom ankety jednoznačne vyjadrili, že chcú naďalej využívať výber jedla podľa svojej chuti a množstva. Počas roka navyše zaznamenala jedáleň aj nárast stravníkov, čo však viac súvisí s opätovným zavedením lacnejších obedov.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťZa vlaňajšiu skúšobnú prevádzku električky bez povolenia dostal DPB pokutu

Tento príklad tak môže byť pozitívnou motiváciou aj pre ostatné školy, ktoré sa boria s množstvom nedojedených porcií. Zároveň podporuje zdravšie stravovanie detí, keďže nie sú až tak odkázané na školské bufety, ktoré predávajú vo väčšine prípadov nezdravý tovar.