Predplatné
Prihlásiť sa
Bratislavský Štandard

Petržalskej električke stojí v ceste ďalšia komplikácia. Jej korene siahajú do druhej svetovej vojny

Petrzalskej električke stojí v trase pamätihodnosť z druhej svetovej vojny Reprofoto: TASR/Michal Svítok, Bunkre/FB

BRATISLAVA – Téma meškajúceho projektu petržalskej električky už dlhšie rezonuje medzi obyvateľmi. V súčasnosti už vieme, že električkou sa Petržalčania na trase Jungmanova – Janíkov dvor tak skoro neodvezú. Navyše, trasa vedie priamo cez nemecký vojenský objekt, čím sa kompetentní začali zaoberať až v hodine dvanástej. Aká budúcnosť čaká cennú pamätihodnosť a ako ovplyvní električkovú trať?

Meškanie, ktoré už vníma so značnou nespokojnosťou aj primátor mesta, teda nie je jediným znepokojujúcim momentom projektu petržalskej električky. Je ním aj protitanková stena alebo presnejšie povedané palebný objekt pre protitankový kanón.

Vybudovali ho na sklonku druhej svetovej vojny. Postavenie Wermachtu v záverečnej fáze bojov bolo hlavne defenzívneho charakteru. V snahe čo najviac spomaliť postup Červenej armády začali Nemci v Bratislave operáciu Festung Pressburg (pevnosť Bratislava), čo znamenalo budovanie obranných prvkov na strategických miestach.

Vytvorenie pevnosti z nášho hlavného mesta malo za cieľ zásadne spomaliť postup Červenej armády na Viedeň. Plán rátal aj s úplným zničením dôležitej infraštruktúry Bratislavy v prípade, že by sa postup Sovietov zastaviť nepodarilo. Celkovo malo byť vybudovaných 49 takýchto opevnení pre kanóny. Plán sa nepodarilo zrealizovať na 100 percent – v Bratislave ich vzniklo okolo 40.

Ide o palebný objekt typu „Betonschießgerüst 4,5cm Fest.Pak (r)“, aké budovali výlučne v Bratislave a Olomouci. Viaceré z nich padli za obeť výstavbe a v súčasnosti ich na území mesta evidujeme už len 10. Mali železobetónovú konštrukciu v tvare U a robili ich na mieru sovietskym pevnostným kanónom DOT 4. Tie Nemci ukoristili zo sovietskej Molotovovej línie v roku 1941 a následne uskladnili na horšie časy. 

Na konci vojny Nemcom horšie časy skutočne nastali. Do obrany tak potrebovali zapojiť všetky kapacity, vrátane sovietskych kanónov. Začali pre ne budovať spomínané palebné objekty. Ten na Jantárovej ceste v Petržalke je však svojím technologickým riešením unikát, ktorý sa od všetkých ostatných objektov tohto typu líši.

„Objekt bol po oslobodení v apríli 1945 ‚neutralizovaný´ a čiastočne zasypaný. V tomto stave prežil budovanie Petržalky aj okolitej dopravnej infraštruktúry,“ povedal o povojnových osudoch stavby pre Bratislavský Štandard architekt a znalec vojenských objektov mesta Pavol Škorvánek.

Hoci palebný objekt vzbudil pozornosť až v súvislosti s výstavbou petržalskej električky, jeho existencia nie je žiadnou novinkou. Zdokumentovaný bol už tesne po vojne v roku 1946 a v roku 2013 sa zanedbanej vojenskej pamiatky chopil Petržalský okrášľovací spolok, ktorý zabezpečil jej odkopanie, ako aj vyčistenie okolitého priestoru.

Petržalský okrášľovací spolok v roku 2013 vykopal protitankovú stenu. Foto: Petržalský okrášľovací spolok/FB

Pamiatkovým úradom je objekt klasifikovaný a vedený ako pamätihodnosť mesta, z čoho plynie povinnosť zachovať ho v plnom rozsahu. Pri projektovaní električkovej trate bol však tento fakt plne odignorovaný, a to napriek tomu, že mesto aj stavebná firma boli o objekte upovedomení hneď v začiatkoch projektu, keď ešte bolo možné trasu mierne odkloniť o pár metrov. „Stavebník a projektant napriek vedomosti o objekte a stanoviskám pamiatkárov tieto fakty ignorovali, čím vznikla patová situácia na stavbe,“ tvrdí Škorvánek.

V máji minulého roku poslala stavebná firma k objektu techniku namiesto odborníkov. S čím však bagre nerátali, bolo objavenie delostreleckej munície. Dedičstvo Wermachtu v podobe 25 granátov vyžadovalo príchod pyrotechnikov a znamenalo zároveň medializáciu prípadu. Hoci miestne spolky poukazovali na nesúlad trasy s daným objektom už od začiatku výstavby električkovej trate, ich hlasy vyznievali až do tohto momentu naprázdno.

Munícia objavená pri palebnom objekte na Jantárovej ceste. Foto: Bunkre/FB

Podľa webovej stránky petržalskej električky bol presun objektu, ktorý evidujú ako protitankovú stenu, naplánovaný na 1. februára 2023 a mal trvať 19 dní. Vyzerá, že po roku sa ľady pohli a mesto je k reálnym krokom blízko. Toto dlhé meškanie by sa ďalej predlžovať nemalo.

„Technologický postup sa aktuálne dolaďuje tak, aby sa predišlo možným komplikáciám pri presune protitankovej steny. Predpokladáme, že bude presunutá o pár metrov ďalej, malo by sa tak udiať do 3 až 4 týždňov,“ prezradil Bratislavskému Štandardu hovorca mesta Peter Bubla. K odklonu električkovej trasy, ktorého pravdepodobnosť bola od začiatku mizivá, teda nedôjde.

V súvislosti s plánovanými krokmi mesta je však potrebné upozorniť na stavebno-technický stav objektu. „Palebný objekt má nekompaktný tvar a atypicky riešenú podlahu s odpadovou jamou pre vystrelené nábojnice. Vzhľadom na poveternostné podmienky počas budovania na jar 1945 (teploty hlboko pod bodom mrazu) bol objekt čiastočne odlievaný priamo do stavebnej jamy. Kvalita použitého betónu tiež nevykazovala potrebné hodnoty. Objekt navyše dostal niekoľko zásahov do čelnej steny, čím došlo k rozrušeniu štruktúry betónu a vznikli horizontálne trhliny. Podlaha objektu vzhľadom na pôvodný terén nemá rovnakú hrúbku a taktiež v nej absentuje výstuž,“ zhodnotil Škorvánek, ktorý vyjadruje presvedčenie, že presunom objektu dôjde k jeho znehodnoteniu. „Bez nenávratného poškodenia objektu, respektíve zničenia dôležitých častí, nie je možné ho v celku transferovať,“ dodáva.

Hoci priestorové rezervy v danej oblasti sú a trať mohla byť od začiatku naprojektovaná o pár metrov ďalej, čo by znamenalo zachovanie pamätihodnosti na pôvodnom mieste a bez hrozby jej poškodenia, tak tento scenár je už momentálne veľmi nepravdepodobný. Už o pár týždňov sa zrejme ukáže, či palebný objekt zvládne toto sťahovanie bez ujmy, respektíve s akou veľkou ujmou.