Firmu Levis som súkromne odpísal. Ako som si chcel a nekúpil drahé a kvalitné rifle

BRATISLAVA – Rifle uznávam odmalička. Vyrastal som v 60. až 70. rokoch, kedy bol tento pracovný odev amerických zlatokopov ikonou. Pre nás, deti spoza nesprávnej strany železnej opony, znamenali rifle, či ak chcete džínsy, čosi ako zásadný symbol. Kto ich nenosil, bol na základnej lúzrom.

Džínsy sú pre mňa aj dnes odevom revolty a odporu voči systému. Obdivu k Amerike, jej filmových hrdinom. Tí boli pre nás, pubertálnych a postpubertálnych šarvancov, pokračovateľmi hrdinov Divokého Západu. Veď aj James Dean, či Marlon Brando, alebo iní zbojníci z Hollywoodu, rifle radi nosili. A dokonca občas aj vo svojich filmoch.

No kúpiť si za socíku poriadne rifle bol trochu problém. Legálne sa to dalo v Tuzexe, kde ste si za bony či valuty kúpili aj tento odev. Parádne rifle značky Lee, Wrangler, Superrifle, Levis ste si v 70. rokoch mohli kúpiť aj za 100 bonov. Čo bolo 500 Kčs, tretina lepšej výplaty.

Boli tak pevné, tvrdé a vystužené farbivom, že stáli pri stene ako metla. Najprv ste ich museli dvakrát oprať, aby masívne pustili indigo. Podobné rifle vám vydržali aj 7 rokov. Boli skoro nezničiteľné.

Okolo Vianoc som sa vybral do bratislavských obchodov si takého rifle kúpiť. Vsadil som na ikonickú značku Levis, otcovskú značku všetkých parádnych džínsov. Jedna z ich predajní je v známom obchodnom centre.

Hneď pri vchode sa ma ujal bezpohlavný androgýn, ktorý mi ukázal tri krátke stĺpčeky riflí, čo by mohli byť mojej veľkosti. Obzrel som ich, obchytkal a zistil, že sú z podivne pruživej zmesky elastickej latky a rifľoviny.

Keď som si ich s nedôverou obliekol a pozrel sa do zrkadla, pripomínal som sólistu z Moskovského štátneho baletu, ktorý sa chystá na záverečné pas de deux v Labuťom jazere.

Des a hrôza! Výber v predajni bol pomerne žalostný. V ničom nepripomínal staré, dobré, kovbojské časy, keď pasáci dobytka sprevádzali svoje stáda pláňami Arizony a okuliare boli podozrivým predmetom na nosoch intelektuálov.

Rifle, ktoré sú schválne natrhnuté na kolenách aj stehnách, nepokladám za rifle a nič iné som tam nenašiel. Keď som hľadal džínsy mojej mladosti v ďalších obchodoch, nielen spomenutej značky, nenašiel som nič. Kvalitné, hrubé „plechové“ džínsy sa už buď nevyrábajú, alebo na Slovensko nedovážajú. Nechápem prečo a odkedy sa stali džínsy experimentálnym tovarom, ktorý podlieha pominuteľnému diktátu módy.

Viete, že kovové nity na starých džínsoch majú prísne funkčný význam? Spevňovali látku a zabraňovali jej roztrhnutiu v namáhaných spojoch. Starí zlatokopi si totiž do vreciek džínsov dávali malé nugety zlata, ktoré mali ostré hrany…

Firma Levis ma hlboko sklamala a moja snaha zohnať si skvelé džínsy, hoci aj za 150 eur, je na bode mrazu. Skúsim ešte v Parndorfe, ale veľa šancí si nedávam. Nechce sa mi veriť, že aj džínsy sa stali len bežným, spotrebným tovarom, ktorý má tak ako tisíce iných a oveľa užitočnejších vecí, úzko obmedzenú dobu životnosti. A je to s nimi tak, že si ich kúpite, nič nikdy neopravujete, vec vyhodíte a kúpite inú, možno len inej značky.

Aj by som sa informačne obrátil na vševediaceho deda Googla, no rifle sú tak intímnym kusom oblečenia, že by som si ich nikdy naslepo cez net neobjednal. Najprv vyskúšam, potom asi kúpim.

Možno vám to pripadá ako malichernosť. No ja džínsy nosím 50 rokov a 9 mesiacov v roku. A to, že sa zmenili na módne handry kvality niekdajších tesilákov, ma fakt nahnevalo. Priatelia, kde si kúpim moje milované, pevné rifle? Poradí mi niekto z vás?… Dobré rifle nad zlato!