Vallova komisia dopravy odpozerala štandardy pre správanie sa k novinárom od Roberta Fica a prerazila nové dno

BRATISLAVA – Pred poslednými komunálnymi voľbami v roku 2022 zverejnilo Transparency International Slovensko hodnotenie transparentnosti 100 najväčších miest a žúp. V rebríčku miest obsadila Bratislava 29. miesto. Oproti roku 2018 si tak polepšila o trinásť priečok. Naďalej však vykazuje mnohé nedostatky. Okrem tých v oblasti rozpočtu a zverejňovania zmlúv získala najmenší počet bodov aj v oblasti účasti verejnosti na rozhodovaní. Dnešným aktom zbabelosti komisie dopravy to len potvrdila.

Každý dôležitý návrh či materiál pripravený na hlasovanie poslancov mestského zastupiteľstva by mal byť ešte predtým prerokovaný aj na odbornej komisii. Tu by sa mali jej členovia s materiálmi oboznámiť, či opraviť prípadné nedostatky. Oprávnenosť zriaďovať komisie upravuje zákon o obecnom zriadení. Tie by mali byť dočasné, alebo stále poradné, iniciatívne, alebo kontrolné orgány zastupiteľstva. Nie je teda povinnosťou mesta, či obce takéto komisie zriadiť, je to však bežne zaužívanou praxou.

Ich úlohy a zloženie vymedzuje zastupiteľstvo. Zväčša sú zložené z poslancov, ale aj z odbornej verejnosti. Na rozdiel od zastupiteľstva, kde sú rokovania zásadne verejné, s možnosťou vystúpenia obyvateľov, si účasť verejnosti na zasadaní komisie určuje vo svojom rokovacom poriadku každá komisia sama.

Hlavné mesto Bratislava má zriadených 12 odborných komisií, ktoré zasadajú aj viackrát do mesiaca. O tom, či sa verejnosť môže zúčastniť na tej či onej, sa však z verejne dostupných informačných prostriedkov, ako je napríklad webová stránka, dozvedieť neviete. Rokovacie poriadky totiž na stránke mesta zverejnené nie sú. Sprístupnené nám boli až na základe žiadosti o poskytnutie informácie.

Rokovacie poriadky sa v mnohom líšia, najmä vo vzťahu účasti verejnosti na rokovaní. Neverejné sú len dve komisie – komisia mandátová a komisia na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, čo je však pochopiteľné. Predmetom rokovania bývajú často rôzne osobné údaje, ku ktorým by bežná verejnosť prístup mať nemala.

Pri ostatných komisiách je to však prekvapujúce. Najmä pri dnešnom vedení mesta, ktoré sa snaží hrdiť transparentnosťou. Ako pochopiteľnú berieme povinnosť obyvateľa nahlásiť svoju účasť predsedovi komisie aspoň hodinu pred zasadaním. V prípade väčšieho záujmu by z kapacitných dôvodov nemusela postačovať rokovacia miestnosť. Predsedovi komisie teda pravidlo dáva možnosť zareagovať a prípadne vymeniť rokovaciu miestnosť za väčšiu.

Oveľa absurdnejšie vyznieva podmienka účasti verejnosti na rokovaní, napríklad takej komisie územného a strategického plánovania a výstavby, ktorej predsedníčkou je námestníčka primátora Lenka Antalová Plavuchová. Na zasadnutí komisie síce sú oprávnení sa zúčastniť aj iní občania, no iba na pozvanie alebo s predchádzajúcim súhlasom predsedu komisie. Znamená to, že ani keby si vás chceli vypočuť všetci ostatní prítomní členovia, bez súhlasu jedinej osoby v podobe predsedu by ste nepochodili.

„O účasť verejnosti na komisiách máme aktívny záujem,“ bráni sa v odpovedi Bratislavskému Štandardu námestníčka Plavuchová Antalová. „Účasť verejnosti bola formálne zadefinovaná pri schvaľovaní rokovacieho poriadku rovnako ako na začiatku každého volebného obdobia obdobným spôsobom, ako vo viacerých komisiách,“ reagovala na otázku, čo ju viedlo na začiatku volebného obdobia rokovací poriadok upraviť. Kým pri predchádzajúcej verzii postačovala len nutnosť nahlásiť sa predsedovi, v novej už treba byť odobrený predsedom. „Nikdy som však žiadosť o účasť nezamietla,“ doplnila na záver.

To sa však nedá povedať o komisii dopravy a informačných systémov. Tá v utorok zasadala online prostredníctvom videokonferencie s jediným bodom na rokovanie – návrhom rozpočtu na rok 2024.

Bratislavský Štandard sa chce téme rozpočtu podrobne venovať a preto v utorok oslovil predsedu komisie a zároveň starostu Jaroviec Jozefa Uhlera so žiadosťou o účasť na komisii. Účasť verejnosti je totiž možná len na návrh predsedu, následne schvaľovaná členmi komisie. Ak sa väčšina rozhodne verejnosť na rokovanie nevpustiť, ostane za dverami, alebo ako v dnešnom prípade redaktora Bratislavského Štandardu, offline. Dôvody zamietnutia sledovania zasadania komisie jej predseda Jozef Uhler nekonkretizoval.

V kontexte účasti verejnosti na komisiách sa Bratislavský Štandard obrátil aj na Transparency International Slovensko. Ani TIS nevníma vylučovanie verejnosti z rokovania komisie za pozitívny jav. „Na rozdiel od rokovaní mestského zastupiteľstva nie je v zákone o obecnom zriadení explicitne stanovené, že zasadnutia sú apriori verejné. Z tohto pohľadu ide o prax, ktorá nie je porušením zákona, avšak z nášho pohľadu nejde ani o dobrú prax. Do budúcnosti by z nášho pohľadu tieto rokovania mali byť prístupné aj obligatórne, s racionálne odôvodnenými výnimkami. Žiaľ, pri pohľade na naše hodnotenia 100 najväčších samospráv sledujeme v tejto otázke trend znižovania transparentnosti,“ uviedol právnik Transparency International Slovensko Ján Ivančík.

Ako ďalej uvádza, presný prehľad o štatistike, ako sú nastavené rokovacie poriadky komisií v jednotlivých regiónoch, TIS nemá. „Z nášho rebríčka transparentnosti 100 najväčších samospráv vyplýva, že iba 50 percent z nich umožňuje verejnosti prístup na zasadnutia komisií. Možno preto konštatovať, že na Slovensku stále prevláda značný trend obmedzovania prístupu verejnosti na zasadnutia komisií mestského zastupiteľstva a pri porovnaní stavu od roku 2014 sa situácia nezlepšuje, práve naopak,“ dodal Ivančík na záver.

Kroky mestských poslancov tieto slová len potvrdzujú. Vylúčiť niekoho z rokovania napríklad z dôvodu nevhodného správania je jedna vec. Neumožniť účasť verejnosti v predstihu, to je už dosť pofidérne. A vylúčiť z rokovania komisie ešte pred jej začiatkom médiá, to sa už podobá na prax súčasnej vládnej koalície. Až na jeden malý detail, Robert Fico nakoniec svojich mediálnych názorových oponentov na Úrad vlády pustil.