Poznáte najstrašidelnejšie miesta na Slovensku? Sem asi vstúpia len odvážni

Duchovia Ilustračná foto: Pixabay.

BRATISLAVA – Máte radi strašidelné príbehy, záhadné a tajuplné miesta či hrôzostrašné legendy? Nedesia vás paranormálne javy? Stačí si spraviť pár výletov po Slovensku, aby ste spoznali tie najzáhadnejšie miesta našej krajiny, na ktorých vám bude mrznúť krv v žilách.

Katov dom, Trenčín

Počas 16. storočia žil priamo pod Trenčianskym hradom v meštianskom domčeku spolu s mučiarňou a väzením obávaný kat, známy sadista. Majster ostrého meča vykonával tresty smrti a spolu so svojimi dvoma pomocníkmi aj celé noci mučil obžalovaných, aby vymohol od nich akýmkoľvek spôsobom priznanie (nástroje z jeho mučiarne sú dnes priamo v expozícii domu). Ľudia sa ho veľmi báli, keďže kat vo vtedajšej spoločnosti nebol nijako obľúbený, ani nemal vysoké postavenie. Považovali ho za nečistého a diabolského. Okolo osoby kata pritom vzniklo viacero obmedzení. Musel chodiť oblečený v čiernom alebo byť jasne označený, napríklad svojím popravným nástrojom, alebo nosil na hlave kapucňu vínovočervenej farby, aby sa mu ľudia mohli vyhnúť. Ak prišiel do hostinca či do kostola, mal stranou od ostatných vyhradené miesto. Kat sa okrem svojho hlavného remesla venoval aj iným, nepríjemným činnostiam. Odchytával a zabíjal túlavé zvieratá, odpratával zdochliny, odpadky a čistil stoky. Časom sa však postavenie kata v spoločnosti zmenilo a mohol vykonávať aj užitočnejšie remeslá. Občas dokonca pracoval aj ako zlatník, predajca povrazov alebo dohliadal na prostitútky v meste a poriadok v nevestincoch. Trenčiansky kat sťal mnoho ťažkých zločincov, no aj veľa nevinných ľudí. Nakoniec bol on sám popravený pre krádež. V jeho dome môžete v noci bežne počuť nielen čudesné zvuky, tlmený hovor, smiech, ale aj detský plač. Dokonca sa tu aj samé od seba premiestňujú predmety. V roku 2006 miestny farár miesto vysvätil, a to pre stále zvyšujúci počet nevysvetliteľných javov. Paranormálne javy sa ale po roku objavili opäť.

Katov dom v Trenčíne slúži ako vyhľadávané múzeum. FOTO: Wikipédia.

Hrobka grófa Pálffyho, Bojnický zámok

Bojnický zámok je spojený najmä s rozprávkami, ktoré sa tu často nakrúcali. Ale spája sa s ním aj jedna záhada s hrobkou grófa Jána Františka Pálffyho, ktorý zomrel v roku 1908. Gróf je pochovaný v sarkofágu, no niekoľko rokov po jeho smrti začala z neho vytekať tekutina, ktorá vyzerala ako med. Vedci tekutinu označili za mineralizované pozostatky mŕtveho vytvorené neznámou chemickou reakciou. Milovníci záhad však túto tekutinu interpretujú ako grófove slzy, ktoré má po smrti roniť zo žiaľu. Jeho potomkovia totiž rozpredali mnohé grófove milované predmety zo zámku. Absolútne nerešpektovali jeho poslednú vôľu, ktorá jasne prikazovala dedičom všetky veci zachovať pre budúcnosť. V roku 1933 bol zo zámku dokonca ukradnutý oltár, za ktorým mal gróf tiež smútiť. Keď sa v roku 1995 oltár vrátil z Prahy, tekutina zo sarkofágu vytekať okamžite prestala.

Sarkofág Grófa Pálfyho už dnes nevykazuje paranormálnu aktivitu. FOTO: Wikipédia.

Šarkania diera v Súľovských skalách

V Národnej prírodnej rezervácii Súľovské skaly mal žiť v dávnych dobách veľký a krvilačný drak, píše sa v Žilinskej kronike zo 17. storočia. Miestni o jeho prítomnosti dobre vedeli a miestu sa vždy vyhýbali. Drak im občas unášal dobytok a aj z diaľky počuli ráno jeho rozzúrený rev, keď sa hladný zobudil vo svojej jaskyni. Ako dôkazy o prítomnosti draka mali našim dávnym predkom dobre poslúžiť tisíce kostí rôznych zvierat, ktoré sa v jaskyni a pri nej našli. Asi aj preto, jaskyňa dostala názov Šarkania diera. Zistilo sa, že v mladšej dobe kamennej tu žil v početnej skupine praveký človek a istý čas mal v jaskyni prebývať aj jaskynný medveď. No aj tak o tomto mieste kolujú čudesné legendy a cesty kupcov a furmanov, ktorí putovali týmto krajom sa týmto skalám stáročia zďaleka vyhýbali. V lesoch okolo skál sa totiž dokázateľne bez stopy stratilo okolo 100 ľudí.

V Šarkanej diere sa našli tisíce kostí mŕtvych zvierat. FOTO: Wikipédia.

Hrad Sitno

Medzi najzáhadnejšie hrady na Slovensku patrí rozhodne hrad Sitno. Tento slávny hrad, s ktorým sa spája veľa povestí a záhad, bol vytvorený sopečnou aktivitou. Už v praveku stálo na tomto mieste opevnené hradisko a v 13. storočí tu vznikol stredoveký hrad. Legenda vraví, že sitnianski rytieri tu prebývajú dodnes a ak sa ocitnú Slováci v núdzi, rytieri prídu na pomoc. Vystúpia z vrchu Sitno, v ktorom sa otvorí obrovská jaskyňa, kde stáročia hybernujú a porazia kohokoľvek, kto ohrozuje aj ich rodnú zem. Iná, staroslovenská legenda však hovorí, že Sitno je pekelná brána do inej dimenzie. V doposiaľ neobjavených chodbách pod hradom tu neznáma sila stráži prekliaty zlatý poklad zbojníkov. Každý, kto sa ho len dotkne, okamžite ochorie a zomrie. Povesti hovoria aj o tom, že na vrchole Sitno je brána do pekla, čo môže mať korene vo fakte, že v minulosti slúžil ako rituálne pohrebisko, ale aj ako miesto rôznych krvavých pohanských obetných rituálov. Preto tu nepokojné duše stále blúdia a počas letných nocí sa bežne zjavujú ľudom.

Hrad Sitno. FOTO: L.H.

Hrad Sklabiňa

Záhadný hrad Sklabiňa dodnes priťahuje okultistov a priaznivcov čiernej mágie, ktorí ho považujú za silný zdroj temnej energie a stretávajú sa tu na svojich seansách. Z dreveného hradiska tu v 13. storočí vznikol hrad, ktorý riadil stolicu Turiec. V roku 1242 kráľ Belo IV. daroval hrad, ktorý bol v tom čase kráľovským majetkom, Mikulášovi Druškovi zo Sklabine. Dnes je to už len zrúcanina. V hrade bolo až do roku 1746 obávané župné väzenie, v ktorom boli umučené stovky ľudí. Medzi zrúcaninami počuť aj zvláštne hlasy, plač a výkriky mučených, ako aj rinčanie reťazí a štrnganie mečov. V zasypaných katakombách pod hradom žije vraj dodnes obrovský čierny had, ktorý sa živí krvou zvierat, ale napadá aj ľudí. Povesť o hadovi môže mať základ aj v tom, že v okolitých lesoch sa roky skrývala lúpežná banda, ktorá zabíjala a okrádala pocestných. Ich vodca, nebezpečný rytier a mocný mág povzbudzoval v boji svojich mužov magickým odvarom, ktorého zložkou bol silný hadí jed.

Zrúcaniny hradu Sklabiňa majú v sebe dodnes temnú silu. FOTO: Wikipédia.

Ďalšie články