Ivan Lučanič: Zvažujem podanie žaloby na bratislavský magistrát

BRATISLAVA – Zákon o slobodnom prístupe k informáciám by mali dodržiavať všetci. V niektorých prípadoch to ale, zdá sa, neplatí. Takúto skúsenosť má aj redaktor Bratislavského Štandardu Ivan Lučanič, ktorý na základe spomínaného zákona požadoval od magistrátu hlavného mesta informácie o členoch dozorných rád spoločností zriadených práve magistrátom. Od hlavného mesta mu ale prišlo nečakané zamietnutie. Čo bolo dôvodom tohto zamietnutia? A má vôbec na to magistrát hlavného mesta právo? Viac nám o tejto téme porozprával samotný Ivan Lučanič.

Magistrát vám pred pár dňami zamietol odvolanie voči nesprístupneniu informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na čo ste sa magistrát pýtali?

Ja som sa ešte koncom januára obrátil na viaceré obchodné spoločnosti zriadené hlavným mestom Bratislava alebo s majetkovou účasťou mesta s otázkami ohľadne členov dozorných rád týchto spoločností. Vzhľadom na to, že členmi orgánov týchto spoločností sú aj viacerí poslanci mestského zastupiteľstva, zaujímalo ma, kto v akej spoločnosti pôsobí a kto poberá akú odmenu za výkon takejto funkcie. Rovnako ma zaujímalo, aké boli celkové náklady na odmeny pre členov dozorných rád za obdobie posledných siedmich rokov.

Čo by z týchto zistení vyplývalo?

V poslednom čase sa objavujú na sociálnych sieťach informácie, že sa členstvá v obchodných spoločnostiach s majetkovou účasťou mesta používajú aj ako zdroj síce nie veľkých, ale predsa len príjmov. Vzniká tak priestor na korupciu, získavanie si priazne, vplyvu či vynútenia hlasovania v prospech nejakého materiálu. Už čosi v minulosti naznačil ružinovský poslanec Dávid Staruch.

Úlohou novinára je tieto informácie si vždy overiť a ak sa podozrenia preukážu, tak o nich napísať. Takéto podozrenia kolovali aj za čias predchádzajúcich primátorov, a aj vtedy sa o tom písalo. A v neposlednom rade, ľudí takéto témy zaujímajú.

Prečo ste sa ale neobrátili s otázkami priamo na magistrát a jeho hovorcu?

Pýtať sa na citlivé otázky magistrátu nemá v poslednom čase veľmi zmysel. Odpovedajú len na to, na čo chcú a spôsobom, akým chcú. V posledných týždňoch dokonca neodpovedajú vôbec. A nie je to len moja skúsenosť, ale aj skúsenosť mnohých mojich kolegov nielen zo Štandardu. Veď len nedávno o podobných skúsenostiach písal Jakub Lipták z Postoja. Sťažujú sa ale aj kolegovia z televízií a aj oni už podľa vlastných slov v mnohom využívajú inštitút zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Samozrejme, aj ten má ale svoje náležitosti a dáva dosť veľký priestor na mnohé otázky neodpovedať. Alebo odpovedať len čiastočne. Je však stále pravdepodobnejšie, že sa k potrebným informáciám dostanete, ako obrátením sa na tlačové oddelenie magistrátu, čo je, žiaľ, veľmi smutná vizitka nášho mesta.

Povinné osoby v zmysle tohto zákona, ktoré disponujú odpoveďami, na ktoré som sa pýtal, sú práve jednotlivé obchodné spoločnosti, preto som sa pýtal priamo ich. A tie majú následne osem pracovných dní, aby vám na vaše otázky zaslali adekvátnu odpoveď, alebo rozhodnutie o nesprístupnení informácie z dôvodu, ktorý v argumentácii uvedú.

Dočkali ste sa teda adekvátnych odpovedí?

Musím uznať, že skoro od všetkých spoločností áno. Práve to je na celom tomto prípade celkom zarážajúce. Najväčšie spoločnosti, ako sú Odvoz a likvidácia odpadu, Dopravný podnik Bratislava, Bratislavská vodárenská spoločnosť, spoločnosť Metro Bratislava, alebo Mestský parkovací systém, pri ktorých by som najviac očakával nejaké obštrukcie, bez akýchkoľvek problémov odpovedali.

Viaceré spoločnosti zaslali odpovede výrazne pred uplynutím stanovenej lehoty a niektoré z nich dokonca uviedli aj odkazy na zmluvy s členmi dozorných rád, čo podľa mňa ani nemuseli. Odpoveď zaslala aj Bratislavská spoločnosť pre správu majetku, avšak z piatich otázok mi poskytli odpoveď len na dve. Na zvyšné tri mi malo byť, v mene jediného spoločníka spoločnosti Bratislavská spoločnosť pre správu majetku, vydané rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Následne mi poštou prišlo z magistrátu rozhodnutie, kde mi zamietli uviesť výšku odmeny jednotlivých členov, výšku odmeny predsedu a podpredsedu dozornej rady a rovnako tak aj sumárne náklady na odmeny pre členov dozorných rád v rokoch 2017 až 2023.

A aké boli argumenty magistrátu?

Boli zvláštne. Pri výškach odmien pre jednotlivých členov dozornej rady uviedli, že túto informáciu nemôžu sprístupniť z dôvodu ochrany osobných údajov a s jednotlivcami nemá spoločnosť podpísanú dohodu, že takúto informáciu zverejňovať smie. A pri celkových nákladoch Magistrát odpovedal, že uvedenú informáciu nemá k dispozícii.

V prípade nesprístupnenia informácie máte v zmysle zákonnej lehoty 15 dní právo podať voči takémuto rozhodnutiu odvolanie a využiť tak opravný prostriedok. Odvolali ste sa?

Samozrejme. Prišlo mi totiž naozaj zvláštne, že ostatné spoločnosti na otázky odpovedali a len táto jediná spoločnosť pokladá zverejnenie sumy odmeny za osobný údaj, ktorý podlieha ochrane. Povedal som si, že zjavne musia niečo skrývať. A preto som spolu s právnikmi využil tú možnosť, pripravili sme spoločne odvolanie a na podateľni som ho podal začiatkom marca. Argumentovali sme hlavne tým, že tak jednotlivé odmeny, ako aj celkové náklady na ne za jednotlivé roky, sú informácie, ktorých povaha je vo verejnom záujme. Veď predsa sú financované z verejných zdrojov, a teda peňazí všetkých Bratislavčanov. A okrem toho tieto odmeny predsa súvisia s výkonom funkcie a nie až tak s konkrétnou osobou. Rovnako sme argumentovali, že tieto odmeny by mali podliehať aj uzatvoreniu nejakej zmluvy a predpokladám, že zmluvy o výkone funkcie, no a tie by mali podliehať zverejňovaniu. A to sa v praxi, na rozdiel od spoločnosti Dopravný podnik Bratislava, pri Bratislavskej spoločnosti pre správu majetku nedeje. Nechcem tu uvádzať celú právnu argumentáciu, ale mal som za to, že pri takej transparentnosti, k akej sa bratislavský magistrát hlási, s takouto, podľa mňa banálnou informáciou, nebude problém. Zjavne však je.

Ako sa k vášmu odvolaniu postavil magistrát?

Moje odvolanie sa dostalo až k samotnému primátorovi Vallovi, ktorý je v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám v tomto prípade odvolacím orgánom. A ten ho opäť zamietol.

Aký dôvod zamietnutia uviedli tentoraz?

Opäť viac-menej to isté, že právo na informácie nie je absolútne a že nemožno požadovať ľubovoľné informácie. Naďalej trvajú na tom, že to, že sa niekto stane členom dozornej rady neznamená, že stráca automaticky právo na ochranu a že sa len pre ich pracovnoprávny vzťah, prípadne iný vzťah s orgánom verejnej správy, nestávajú majetkom verejnosti. A že teda bez predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby nič zverejňovať nebudú. Zaujala ma však jedna veta a to: „Odvolací orgán uvádza, že Hlavné mesto ako povinná osoba nemá povinnosť žiadateľom požadovaný predpis zverejniť.“ To, že tak urobili vo zvyšných prípadoch ostatné spoločnosti, zrejme mám brať asi ako láskavosť.

Čo bude teraz nasledovať? Viete ešte pokračovať v nejakom odvolaní sa na vyššiu inštanciu?

Vyššia inštancia ako primátor už nie je, tou už je len samotný súd. Ak mám byť úprimný, naozaj žalobu na magistrát v tomto smere zvažujem. Bolo by naozaj dobré, keby niekto v takýchto prípadoch jasne rozhodol, čo ochrane podlieha a čo už je verejný záujem. Samozrejme, všetky ďalšie právne kroky budem zvažovať aj po dohode v redakcii a s akcionármi Štandardu.