Bratislavská kalvária, ktorá stojí už 330 rokov, výrazne opeknela. Spája históriu so súčasnosťou

sucasnost01 Najvyššie položené zastavenie Golgota s tromi krížmi. Foto: Katarína Turecká

BRATISLAVA – Najstaršia kalvária na Slovensku po niekoľkých desiatkach rokov devastácie nadobúda dôstojný vzhľad, ale aj význam. Keďže štát ani samospráva Bratislavy nenašli výraznú ochotu k jej obnove, iniciatívu prevzalo občianske združenie Bratislavská kalvária a pustilo sa do jej záchrany.

História kalvárie, ktorá patrí k najstarším v strednej Európe, má zaujímavý príbeh. Na dnešnej kalvárii sa začiatkom septembra 1683 utáboril so svojím vojskom maďarský magnát Imrich Tököly, ktorý sa ponáhľal pomôcť Turkom ako spojenec do Viedne.

Na mieste, kde sa nachádza 12. zastavenie Golgota, vztýčil aj osmanskú zástavu. Táto historická udalosť inšpirovala rektora bratislavského jezuitského kolégia pátra Alberta Mechtla, ktorý sa pričinil o jej realizáciu.

V roku 1694 sa zástupcovia bratislavskej mestskej rady a jezuitov dohodli, že na pamiatku 11. výročia víťazstva nad Turkami postavia Kostol povýšenia Svätého kríža s krížovou cestou na dnešnom kopci Kalvária.

Pôvodná krížová cesta mala sedem kaplniek a dve prípravné. Z honosnej barokovej kalvárie sa zachovala iba jedna kaplnka v dezolátnom stave, drevený kríž s bronzovým korpusom Krista nad schátraným schodiskom a kamenná cesta.

Zatiaľ čo počas 40. rokov minulého storočia bol stav kaplniek v obstojnom stave, nástupom komunistického režimu prišlo k jej postupnej likvidácii.

Málokto vie, že k najvážnejšej devastácii došlo pri výstavbe Pražskej, čo zasiahlo tri kaplnky. „Prvé prípravné zastavenie bolo na mieste zastávky MHD na križovatke Štefánikova a Križkova. Následné druhé zastavenie zobrazujúce Rozlúčku Ježiša s Pannou Máriou stálo medzi dnešným hotelom Matyšák a Palugayovým palácom,“ povedal pre Štandard Bratislava predseda OZ Bratislavská kalvária Ján Klepáč.

Na krížovej ceste sa podarilo obnoviť iba jednu barokovú kaplnku. Foto: Katarína Turecká

Zničená časť pôvodnej krížovej cesty si žiadala nutnú úpravu trasy. Na začiatku obnovy v roku 2000 bol vymenený ústredný drevený kríž za nový. Zároveň boli osadené aj obrazy s textom v drevenom ráme na stromoch.

V roku 2018 architekti Juraj a Michaela Hantabalovci s prispením bratislavskej mestskej časti Staré Mesto a Bratislavskej arcidiecézy obnovili priestor Golgoty, kde pribudli zábradlie a lavičky.

Následne v roku 2019 bolo založené OZ Bratislavská kalvária vrátane transparentného účtu, na ktorý sa začali zbierať peniaze na obnovu. Medzi darcami sa nachádzajú nadácie privátnych spoločností, ale nájdu sa aj jednotlivci. Obnova bratislavskej kalvárii vychádza z Manuálu krížovej cesty.

Medzi jej aktivity patrilo osadenie dvoch bočných krížov, ale aj rekonštrukcia pôvodnej barokovej kaplnky Ecce homo, ktorá tvorí štvrté zastavenie.

Originálny korpus Krista bol na ústrednom kríži nahradený kópiou z umelého materiálu, ktorú zhotovil sochár Andrej Margoč. Umelec sa podieľal aj na reštaurovaní originálu, ktorý si nové miesto našiel v roku 2020 v Kostole Panny Márie Snežnej. 

Postupne v rokoch 2022 až 2023 pribudli nové súčasne zastavenia zhotovené z betónu, ktoré navrhli manželia Hantabalovci. „Myšlienku nám vnukol Krajský pamiatkový úrad, ktorý dal návrh, aby sme namiesto barokovej podoby spravili niečo hodné súčasnosti. Prechodné kaplnky v tvare zovretých rúk sú skoncipované tak, aby človek vstupom mohol lepšie duchovne prežiť krížovú cestu s Ježišom,“ spresnil Ján Klepáč.

V súčasnosti pozostáva neúplná krížová cesta z trinástich zastavení, ktoré tvoria desať betónových kaplniek, barokovú kaplnku Ecce homo a Golgotu.

Na obnovu kalvárie sa minulo približne 400-tisíc eur, najväčšiu položku tvorila stavba nových zastavení, keďže ide o biely ušľachtilý betón vyznačujúci sa trvácnosťou a pevnosťou.

Rozsiahla revitalizácia priťahuje čoraz viac pútnikov, náhodných návštevníkov, vyznávačov zdravého životného štýlu, ale aj zahraničných turistov. „Medzi hlavné tri ciele patria obnova liturgického priestoru krížovej cesty, rekultivácia oddychovej zóny a historicko-informačný význam,“ dodal Klepáč.

Práce, samozrejme, ešte ani zďaleka neskončili. V súčasnosti dokončujú dvaja študenti z Katedry reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení kópie sôch Panny Márie a svätej Veroniky, ktoré budú osadené v priestore spoločného šiesteho a siedmeho zastavenia. Pôvodné sochy by sa mali po reštaurovaní presunúť do Múzea mesta Bratislavy.

Nové kaplnky zhotovené z betónu sú prechodné, ktoré stvárňujú zopnuté ruky. Foto: Katarína Turecká

Okrem toho pod Golgotou nie je hotové posledné 14. zastavenie znázorňujúce jeruzalemský hrob Božieho narodenia, kde prebieha archeologický výskum.

Do budúcna plánuje občianske združenie dokončiť LED osvetlenie betónových kaplniek, ktoré sa bude nachádzať v drážke podlahy. Okrem toho vo vnútornej časti betónových kaplniek pribudnú mozaiky. Priestor by mal byť zabezpečený voči vandalizmu kamerovým systémom.


Ďalšie články