Asi 150 sviec po 36 rokoch. Ľudia si pripomenuli Sviečkovú demonštráciu

222220240325_Bratislava_pochod_svieckovy_07030392 Foto: Pavol Zachar/TASR

BRATISLAVA – Presne pred 36 rokmi držali ľudia na Hviezdoslavovom námestí pred Slovenským národným divadlom horiace sviečky v rukách s vierou na slobodu v bývalom komunistickom Československu.

Na najvýznamnejšom verejnom prejave proti vtedajšiemu komunistickému režimu, ktorý zorganizovali katolícke spoločenstvá na Veľký piatok 25. marca 1988, sa zúčastnili tisíce ľudí.

Tí na verejnom vystúpení okrem náboženskej slobody bojovali aj za dodržiavanie ľudských práv. Hlavnými organizátormi tejto demonštrácie boli Ján Čarnogurský a František Mikloško.

Celé zhromaždenie bolo, napriek tichému a pokojnému priebehu, ukončené násilným policajným zásahom, pri ktorom boli použité obušky a vodné delá.

Komunistický minister kultúry Miroslav Válek, ktorý sa na zásah pozeral z budovy Carltonu, to ešte neskôr, už po páde komunizmu, označil za mierny zásah. V súčasnosti je v Bratislave primátorom jeho vnuk Matúš Vallo.

Dnes je však už všetko inak, Sviečková demonštrácia má svoj pamätník a miesto v kalendári, ľudí aj politiku rozdeľujú iné témy. Sviečkovej demonštrácii sa však ešte darí a odoláva tomu, aby bola využívaná na nové politické ciele. A to je dobre.

Pamätníci a ľudia z Bratislavy zapaľujú sviece, pripomínajúc si Sviečkovú demonštráciu. Foto: Miroslava Pavlíková

Ľudia si aj tento rok prišli pripomenúť, ako príslušníci polície hrubým spôsobom útočili na ľudí, bili ich obuškami a vytláčali celé zhromaždenie ľudí z námestia. Viacerí zúčastnení skončili na oddelení vtedajšej Verejnej a Štátnej bezpečnosti, kde boli zatknutí a vypočúvaní. 

Mnohí z nich, prípadne ich rodiny, si na to dodnes živo spomínajú.

Význam Sviečkovej manifestácie a jej vplyv na pád komunizmu

Aký je súvis medzi Sviečkovou manifestáciou a pádom komunizmu o rok a pol neskôr? Hoci naši historici hovoria, že otvorila cestu k Nežnej revolúcii, komunistický režim by nepochybne padol aj bez nej. Fakt, že prebehla a bola úspešná a masívna, je však významný pre slovenské dejiny a svedomie národa.

Písalo sa o nej vo svete a Slováci vystúpili z tieňa komunizmu ako politicky uvedomelý národ. A významná bola aj pre politiku po páde komunizmu, keďže niektorí politici s ňou boli priamo spojení.

Napríklad neskorší minister vnútra Vladimír Palko rád hovorí, že práve 25. marca 1988 neďaleko fontány na Hviezdoslavovom námestí začalo jeho verejné angažovanie sa.

Ľudia v tichej spomienke so sviecami v rukách kráčajú k pamätníku Sviečkovej manifestácie. Foto: Miroslava Pavlíková

Spomienka na pamätný Deň zápasu za ľudské práva po 36. rokoch

Každý rok si pamätníci a ľudia z Bratislavy pripomínajú tento významný deň, kedy sa zásadne zmenila spoločenská a politická moc.

O 19. hodine sa po svätej omši, ktorú celebroval arcibiskup Stanislav Zvolenský v kostole jezuitov, konal každoročný sviečkový sprievod. Na tomto sprievode sa zúčastnilo odhadom 150 ľudí. Jeden od druhého si pripaľovali sviečky a spomínali na to, čo nepochybne patrí k našim dejinám. 

Arcibiskup Stanislav Zvolenský celebruje svätú omšu. Foto: Miroslava Pavlíková

Pani Dobroslava Baranová, ktorá si práve zapaľovala sviečku, spomína, že v tej dobe bola ešte veľmi mladá, také nevedomé dieťa, ale teraz sa sviečkového sprievodu zúčastňuje.

Ako vraví: „Myslím si, že zápas o demokraciu je dôležitý tak vtedy, ako aj dnes. Treba bojovať za hodnoty, za slobodu a za veci, ktoré sú pre normálny život dôležité.”

Sviečkový sprievod 25. 3. 2024. Foto: Miroslava Pavlíková

Pomalým tempom sa celý sprievod presúva od kostola jezuitov ku pamätníku Sviečkovej manifestácie. Zúčastnili sa na ňom prevažne občania stredného až vyššieho veku, ktorí sú s týmto dňom istým spôsobom priamo spätí.

Starší pán Pavol Martinický si priamo pri pamätníku spomína, kde sa 25. marca 1988 nachádzal. Mal vtedy okolo 30 rokov.

„Bol to silný zážitok. V týchto končinách som stál. A tu chodil ten s tým vodným delom. My sme sa so zástupom ľudí kryli za touto sochou. Z jednej strany išlo vodné delo, krúžilo a my sme sa schovávali, uskakovali, aby nás nezasiahol. Bola to taká naháňačka s tým vodným delom.”

Spevák Peter Janků bol súčasťou slávnostného programu. Foto: Miroslava Pavlíková

Na Námestí Eugena Suchoňa pri pamätníku, ktorý postavili v roku 2008 na počesť Sviečkovej demonštrácie zo žuly, skla a kovu, sa uskutočnil slávnostný program.

Svojimi inšpiratívnymi slovami ľudí oslovoval spoza mikrofónu moderátor Štefan Bučko. Námestím sa niesla aj hudba, o ktorú sa postaral Peter Janků. 

František Mikloško, jeden z organizátorov Sviečkovej manifestácie, so sviecou v ruke. Foto: Miroslava Pavlíková

Pár slov spomenul aj František Mikloško, ktorý v tej dobe patril medzi hlavných organizátorov protestu. Pre Štandard Bratislava si zaspomínal, ako vnímal tento deň on, a akú má z toho nezmazateľnú spomienku.

„Tak ja som bol v base. Nebol som tu, ale z rozprávania som počul, že to bol transcendentný zážitok tu byť, v tej atmosfére toho obrovského napätia vodných diel a policajtov, ktorí so psami útočili. Viacerí hovorili, že ich to zmenilo. Zažili niečo, ako nejaký zázrak, vnútornú konverziu, čo to znamená byť verný a priniesť prípadne riziko a obetu. A ja som do poslednej chvíle nevedel, ako to bolo. Tá neistota ma až do poslednej chvíle sprevádzala. A keď som potom videl film, v ktorom ľudia spievajú a do nich to vodné delo búcha, tak to bol pre mňa strašný zážitok. Vždy, keď to počujem a vidím, som dojatý.” 

Ján Čarnogurský, ktorý k Sviečkovej demonštrácii patrí rovnako ako František Mikloško, pre Štandard Bratislava pripomenul, že išlo o „prvú verejnú masovú manifestáciu v normalizovanom Československu“. Protest mal podľa neho „veľký význam a po veriacich kresťanoch vďaka tomu zostala pamiatka do budúcnosti“.

Ako dodal: „Sviečková demonštrácia bola nadčasová a smerovala len proti vtedajšiemu komunistickému režimu,“ myslí si tiež, že v kresťanoch zanechala stopu a odkaz, že „keď bude treba, a keby sa podobná situácia zopakovala, veriaci opäť dokážu masovo prísť na námestia“.

Ak by ste mali záujem dozvedieť sa viac aj o tejto udalosti, ktorá zmenila chod našich dejín, Múzeum obetí komunizmu v Košiciach ponúka príbehy väznených aj mučených preživších z tejto doby.


Ďalšie články