Pred 36 rokmi sa konala Sviečková manifestácia. Otvorila cestu k slobode a demokracii

svieckova_manifestacia-w Sviečková manifestácia bola masovým vystúpením ľudí proti útlaku režimu. Foto: Wikipedia

BRATISLAVA – Pokojné zhromaždenie veriacich za občianske a náboženské slobody sa konalo na Veľký piatok 25. marca 1988 v Bratislave. Proti jeho účastníkom tvrdo zasiahli bezpečnostné zložky. Od roku 1993 je tento dátum pamätným dňom Slovenskej republiky – Dňom zápasu za ľudské práva. Zajtra uplynie od Sviečkovej manifestácie 36 rokov.
        

Pred začiatkom akcie polícia uzavrela ulice smerom k Hviezdoslavovmu námestiu v Bratislave. Uzavretie priechodov na námestie kontrolovali aj príslušníci Štátnej bezpečnosti. V televízii sa vysielal film Angelika, ktorý mal ľudí odlákať od účasti.

Sviečková manifestácia bola jedným z najvýznamnejších verejných vystúpení proti komunistickej moci na Slovensku. Na verejné vystúpenie veriacich proti komunistickej moci sa zmenila už Národná púť, ktorá sa konala 7. júla 1985 na moravskom Velehrade za účasti 150-tisíc až 200-tisíc Čechov a Slovákov.

Od novembra 1987 sa začali zbierať podpisy pod petíciu za náboženskú slobodu vo vtedajšej Československej socialistickej republike (ČSSR).

Iniciatívu podporil podpredseda Svetového kongresu Slovákov a hokejista Marián Šťastný, najskôr vyzýval na zhromaždenia pred budovami československých veľvyslanectiev v zahraničí, potom sa zrodila myšlienka zorganizovať zhromaždenie na Slovensku.

Na pravidelnom stretnutí zástupcov tajnej cirkvi 6. marca 1988 v byte kňaza a disidenta Rudolfa Fibyho to navrhol František Mikloško.

Podujatie podporil svojou autoritou politický väzeň a disident Silvester Krčméry (pre zranenie členka sa na zhromaždení nezúčastnil) a aj tajne vysvätený biskup Ján Chryzostom Korec.

František Mikloško poslal 10. marca 1988 oznámenie o konaní akcie Obvodnému národnému výboru. Úrady zhromaždenie zakázali. Bezpečnostné orgány sa pripravovali na zásah, v ČSSR bola vyhlásená mimoriadna bezpečnostná situácia.

Veriaci boli vystavení tlaku a zastrašovaniu na pracoviskách, študenti dostali pokyn odcestovať na víkend domov.

Takisto duchovní organizovaní v združení Pacem in terris vyzvali ľudí, aby sa na manifestácii nezúčastnili. Polícia pred akciou odklonila dopravu a blokovala prístup do centra mesta. Boli zadržaní viacerí organizátori vrátane Mikloška či biskupa Korca.

Na Hviezdoslavovo námestie pred 18. hodinou dorazili bezpečnostné zložky s autami a dvoma vodnými delami. Politickí funkcionári vrátane ministra kultúry Miroslava Válka sledovali zásah z hotela Carlton.

Zhromaždenie sa začalo o 18. hodine, trvalo polhodinu. Zúčastnilo sa na ňom 8-tisíc až 10-tisíc ľudí so sviečkami v rukách. Napriek pokojnému priebehu zasiahli príslušníci polície, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili vodné delá.

„Kropiť, kropiť,“ znel povel pre policajtov, ktorí obsluhovali vodné delá. Zadržaných bolo 141 ľudí, podľa oficiálnych údajov 14 ľudí utrpelo zranenia, číslo však mohlo byť väčšie, keďže nie všetci vyhľadali lekárske ošetrenie z obáv o svoju bezpečnosť.

V apríli 1988 sa vo Viedni konala schôdzka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), na ktorej delegáti ostro odsúdili konanie štátnych síl v ČSSR. Historici sa zhodujú v názore, že Sviečková manifestácia otvorila cestu k Novembru ’89 a k Nežnej revolúcii.

(TASR)


Ďalšie články