Pod hradom Devín sa nachádza polorozpadnutý amfiteáter. Sfunkční mesto ruinu z čias Tretej ríše?

BRATISLAVA – Veľká biela stena s dreveným alebo betónovým pódiom. Pod ním dlhé rady drevených lavíc smerujúcich strmo do svahu. Nad hlavou len hviezdy, vedľa vás kamaráti, dievčatá a partie rôzneho veku. Na plátne film, v ruke cigareta, na zemi fľašky vína. Amfiteáter – to je skoro stratená poézia našej nedávnej mladosti.

Kus prírody uprostred mesta. Za bývalého režimu chvíľková oáza slobody a miesto stretnutí dobrých priateľov. Amfiteáter sme milovali z rôznych dôvodov. Bolo to masové, ale malo to svoje osobité čaro. Na tradíciu sa snažia už 30 rokov nadviazať niektorí podnikatelia aj nadšenci v pár mestách. Nie vždy sa im ale darí. Dôvod je stále rovnaký – peniaze.

Stavba, ktorá mala slúžiť pochybnej ideológii

Aj hitlerovská Tretia ríša s obľubou budovala veľké zhromažďovacie priestory. Boli umiestnené vo voľnej prírode pre masy ľudu, kde sa oveľa ľahšie šírila propaganda. Nacisti totiž verili, že aby šírili myšlienku nadradenosti nemeckého národa, musia ich dať na miesta s čo najautentickejšou prírodnou scenériou. Dúfali, že prírodná sila miesta ich spája s mýtami o nadradenej nordickej rase pravekých bojovníkov, ku ktorých odkazu sa hrdo hlásili.

Z podobných dôvodov vzniklo aj prírodné divadlo pod hradom Devín. Táto pamätihodnosť už ale roky chátra. Je vôbec možné, že by dostala poslednú šancu?

Na zanedbaný amfiteáter pod devínskym hradom, kde na streche budovy bola kedysi reštaurácia aj s javiskom, je už roky smutný pohľad. Namiesto zmysluplného využitia chátra. Za socializmu spravoval túto funkcionalistickú stavbu podnik Reštaurácie a jedálne. Po Nežnej ju získalo do správy mestské múzeum. To urobilo podivný krok, keďže na 99 rokov bezplatne prenajalo budovu švédskej spoločnosti Seafly. Už v marci 1991 mestské zastupiteľstvo Bratislavy vyhlásilo nájomnú zmluvu za protizákonnú.  Žiadosť súkromnej firmy o odovzdanie objektu tak v roku 1995 magistrát odmietol. Argumentoval tým, že zmluva bola vždy neplatná, keďže na nej chýbal súhlas mestskej časti.

Spor iniciovaný švédskou firmou o platnosť nájomnej zmluvy riešia súdy od roku 2008 dodnes. Dostal sa až na Najvyšší súd SR. Črtá sa ale šanca, že mesto získa objekt späť. Muselo by sa však chytiť iniciatívy, predať a prenajať niekoľko pozemkov v Devíne.

Návrh dohody schválili mestskí poslanci v decembri 2023. Ak mesto uspeje s návrhom spomínanej dohody o majetkovoprávnom urovnaní, súdny spor by sa tak mohol ukončiť. Pamiatkovo hodnotný objekt by sa dočkal potrebnej obnovy, aby sa doň mohol vrátiť život. Určite to však nebude jednoduchý a hlavne nie lacný proces a projekt.

Prírodný amfiteáter by Bratislava určite vedela veľmi dobre využiť

Budova zo 40. rokov, ktorá niesla javisko, pripomína zo všetkého najviac zdevastovanú predmestskú železničnú stanicu. Hoci už dávno bolo vydané povolanie stavbu zbúrať, nikto sa k tomu ešte neodhodlal. Búracie povolenie stratilo právoplatnosť, a tak je paradoxne budova zachránená (hoci o jej havarijnom stave sa nedá pochybovať). Nikto ani netuší, aké škody mohli za tie desaťročia na jej interiéri spôsobiť vandali, bezdomovci a počasie.

Objekt amfiteátra a najmä jeho hľadiska je desaťročia devastovaný prírodnými živlami. Zarástol trávou, kríkmi a jednotlivé stupne amfiteátra skoro nevidieť. Hľadisko je totiž situované na strmom svahu, ktorý bolo treba starostlivo udržiavať. Každoročne je tento svah vystavený nielen dažďu, snehu a ľadu, ale aj pôsobeniu blízkeho Dunaja.

Pri rekonštrukcii hľadiska bude teda určite potrebný posudok pôdoznalca, statika, ale aj ľudí, ktorí majú znalosti so záchranou podobných prírodných stavieb. Je totiž možne, že bude potrebné svah komplexne asanovať, spevňovať a hľadisko sa zmenší.

Podobný prírodný amfiteáter je v Bratislave unikátom a ľudia by si doň určite cestu našli. Z amfiteátrov, ktoré boli v hlavnom meste, totiž funguje len jediný. Ten v Rači a iba pár dní v roku.