Brownfieldy: Chátrajúce miesta s veľkým potenciálom pre mesto. Kde sa v Bratislave nachádzajú a aká je ich budúcnosť?

Priemyselný areál Palma roky chátra Priemyselný areál Palma roky chátra. Foto: Palma pre ľudí/FB

BRATISLAVA – Na obraze nášho hlavného mesta sa do značnej miery podieľajú aj rozsiahle chátrajúce územia, ktoré nie sú práve pastvou pre oko. Problém však nie je len estetický. Tieto plochy predstavujú často aj environmentálnu záťaž a v neposlednom rade obrovský nevyužitý ekonomický potenciál. Kde v Bratislave sa tieto územia – brownfieldy – nachádzajú a aká je ich budúcnosť?

Podľa urbanistickej štúdie brownfieldov nimi rozumieme lokality, ktoré sú opustené, nedostatočne využívané alebo prázdne s výmerou nad 0,5 hektára. Zároveň sa na týchto plochách nachádzajú stavby, ktoré sú schátrané alebo nedostatočne využívané aspoň 2 roky. Zjednodušene povedané, sú to opustené plochy, ktoré dlhodobo neslúžia svojmu účelu. Väčšinu bratislavských brownfieldov predstavujú územia po utlmenej priemyselnej výrobe. Hoci na mnohých z nich priemyselná výroba utíchla už dávno, kroky smerujúce k revitalizácii týchto území sú veľmi pomalé.

V Bratislave je v súčasnosti 113 brownfieldov s celkovou rozlohou 580 hektárov. V porovnaní s rokom 2019, keď bolo takýchto územní 131 s rozlohou 629 hektárov, sa ich plocha o niečo znížila. Zhruba polovica sa nachádza vo vnútornom meste, čo predstavuje obrovský potenciál pre jeho budúci rozvoj. Najviac brownfieldov nájdeme v Novom meste. Sú tu napríklad Istrochem zaberajúci aj najväčšiu kompaktnú plochu spomedzi brownfieldov, ale aj Filiálka alebo štadión Mierová kolónia.

Aktualizované územia brownfieldov v Bratislave k roku 2022. Foto: Metropolitný inštitút Bratislava

Pokiaľ je určitá plocha vedená v územnom pláne ako priemyselný areál, tak pri revitalizácii tohto priestoru sa musí jeho účel zachovať. Na to, aby sa brownfieldy mohli pretvárať na priestory s novým využitím, akým môžu byť napríklad obytné zóny, je často potrebná aj zmena územného plánu mesta.

Revitalizácia brownfieldov so sebou nesie viacero výhod. Jednak sa využije chátrajúci priestor s vybudovanou infraštruktúrou a v dobrej lokalite, budovy sa dajú čiastočne zrecyklovať a odstráni sa ekologická záťaž. Nemalým prínosom môžu byť brownfieldy pri riešení bytovej otázky, ktorá je v Bratislave dlhodobo zlá.

Mesto vo svojom kľúčovom dokumente Koncepcia mestskej bytovej politiky hovorí o využívaní brownfieldov ako o jednom zo zásadných spôsobov rozvoja mestského nájomného bývania. „Každý nevyužívaný priestor v našom meste má potenciál na obnovu a jeho obnovenie prispieva k tomu, že sa z Bratislavy stáva kompaktná metropola. Na rozdiel od výstavby na zelenej lúke, je obnova území brownfieldov ekonomickejšia aj ekologickejšia,” povedal riaditeľ Sekcie územného plánovania MIB Martin Berežný. 

Za obdobie posledných troch rokov sa podarilo prinavrátiť život do 39 brownfieldov. V najväčšej miere išlo o revitalizáciu priemyselných areálov pri zachovaní ich funkcie. Takéto prípady sú najjednoduchšie, keďže si nevynucujú zmenu územného plánu mesta. Avšak, našli sa aj prípady, keď areály nadobudli aj nové využitie, a to administratívne alebo bytové. Pribudlo však aj 22 nových brownfieldov v podobe škôlok, administratívnych budov alebo skladových priestorov.

Brownfield Palma

Jedným z príkladov bratislavských brownfieldov je areál potravinárskeho priemyslu Palma, ktorý po ukončení výroby roky chátral. Developer Corwin tu plánuje vytvoriť polyfunkčný objekt, avšak momentálne tomu stojí v ceste územný plán mesta. Obyvatelia Nového Mesta v dvoch prieskumoch, ktoré si robil developer, vyjadrili projektu podporu. Až 98 percent opýtaných sa vyjadrilo za revitalizáciu brownfieldu.

Projekt ráta nielen s výstavbou nových budov, ale aj s rekonštrukciu niektorých existujúcich. Dominantou má ostať staré silo. To má byť zároveň najvyššou budovou projektu, ktorý nemá ambície rásť do výšky, mrakodrapy by ste v ňom hľadali zbytočne. Prvá fáza Uptown Offices má priniesť občiansku vybavenosť, kancelárie aj uličky a námestia. Rezidenčná časť projektu chce priniesť bývanie v tradičných mestských blokoch. Takto usporiadané domy majú svoje vnútorné dvory, ktoré poskytujú príjemné prostredie a tlmia hluk mesta.

Vizualizácia z projektu Palma. Foto: Palma pre ľudí/FB

Ďalšie články