Predplatné
Prihlásiť sa
Bratislavský Štandard

Primátor Matúš Vallo zaútočil na starostu Petržalky Jána Hrčku

Peniaze na školské zaraidenia dostali dos poru primátora Matúša Valla a starostu Petržalky Jána Hrčku Primátor Matúš Vallo kritizuje petržalského starostu Jána Hrčku. Foto: ilustračná koláž/ TASR

BRATISLAVA – Pár hodín pred tým, ako primátor Bratislavy Matúš Vallo oznámil zvyšovanie daní z nehnuteľností, sa ohlásil petržalský starosta Ján Hrčka, ktorý pripomenul Bratislavčanom nespravodlivé prerozdeľovanie financií medzi mestom a mestskými časťami.

Na nespravodlivé financovanie mestských častí upozorňuje Hrčka už od roku 2015, vtedy ešte ako poslanec mestského zastupiteľstva.

V septembri požiadalo Hlavné mesto SR Bratislava všetkých starostov vrátane Jána Hrčku o písomné stanovisko zastupiteľstva k návrhu dodatku č. 24 Štatútu hlavného mesta, ktorý má okrem prerozdelenia výnosu z dane z nehnuteľností určovať aj nové prerozdelenie príjmov medzi Bratislavu a jej mestské časti. Cieľom návrhu má byť väčšia spravodlivosť vo financovaní mesta a mestských častí, ktorým tieto financie prináležia primárne na financovanie materských škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.

Na základe tohto návrhu by mal magistrát na účet Petržalky zaslať približne o 500-tisíc eur viac ako doteraz. Hrčka ale tvrdí, že to, čo na prvý pohľad vyzerá ako ústretový krok, je v realite len ďalšou dierou v rozpočte mestskej časti. V zmysle štatútu dostane každá samospráva od štátu peniaze za vytvorenie nových kapacít v štátnych materských školách, v Bratislave si však polovicu z tejto sumy teraz nechá hlavné mesto, čo vníma ako problém.

„Sto detí navyše nás stojí cca 250-tisíc eur ročne. Z týchto peňazí si polovicu nechá mesto a polovicu získa mestská časť, čím ročne prichádzame o enormné množstvo financií práve na prevádzku verejných materských škôl,“ počíta starosta. „Keďže za tri roky sme kapacitu navýšili o cca 550 detí, de facto sme prišli o zhruba 900-tisíc eur,“ dodáva.

Ak by teda magistrát Petržalke vyplatil všetky od štátu prichádzajúce peniaze na materské škôlky, tak ako to robí pri súkromných a cirkevných škôlkach, nemusela by samospráva investovať do školstva z iných priorít. Takéto prostriedky by presunula tam, kam patria – do úpravy verejného priestoru, opravy chodníkov či kapacít a služieb pre seniorov.

Návrh zmeny štatútu odmietlo v novembri aj petržalské miestne zastupiteľstvo a vyslalo tak magistrátu signál, že prerozdelenie nie je spravodlivé. „Mesto nám síce sľubuje kompenzáciu, no nie v takej výške, v akej by mala byť. Ide o jednorazovú sumu vyše 500-tisíc eur, avšak podľa mojich prepočtov by nám malo za štyri roky vytvárania nových kapacít v materských školách vrátiť 1,8 milióna eur,“ uzatvára šéf petržalskej samosprávy.

Prečo starosta Hrčka chýbal pri Vallovom vyhlásení o zvyšovaní daní?

Na utorkovej tlačovej besede k zvyšovaniu daní stálo za primátorom Matúšom Vallom 11 starostov bratislavských mestských častí. Chýbali viacerí starostovia zo štvrtého okresu, starostka mestskej časti Čunovo a starosta Petržalky Hrčka.

„Myslím si, že všetci starostovia, možno okrem pána Hrčku, sa zhodnú na tom, že je nutné zvyšovať dane. Chápem ale, že nie je príjemné pre mnohých sa sem postaviť a o tom rozprávať. V tých ťažších časoch spoznáte partnerov, ktorí za to stoja,“ vyjadril sa primátor Vallo k ich neúčasti.

Neúčasť starostu Hrčku na tlačovej konferencii má však iné dôvody. Ako nám uviedla hovorkyňa mestskej časti Petržalka Mária Halašková: „Náš pán starosta, spolu s inými, na včerajšej tlačovej konferencii chýbal z dôvodu služobnej cesty do Dubnice nad Váhom. Každopádne, ak by sa pán starosta Hrčka tlačovej konferencie mesta a ďalších jeho kolegov starostov zúčastnil, znova by zopakoval svoj konzistentný názor na túto tému. Dvíhanie daní z nehnuteľností je podľa neho – aj vzhľadom na mestom opakované argumenty – nevyhnutné naprieč Slovenskom a netýka sa len Bratislavy.“

Nezabudla však dodať odmietavý postoj k návrhu štatútu. Dôvodom podľa nej je, že toto financovanie je roky nastavené nespravodlivo a Petržalka preto prichádza o stovky tisíc eur ročne.

„Rovnako starosta Hrčka a zastupiteľstvo Petržalky nesúhlasia s navrhovaným prerozdelením výnosov z parkovacej politiky magistrátu PAAS, ktorá by opäť mala ísť na úkor mestských časti vrátane Petržalky,“ uviedla.

Aj keď pán Hrčka považuje zvyšovanie dane z nehnuteľností za takpovediac nevyhnutné, jej prerozdelenie spolu s prerozdelením financií od štátu a iných príjmov mesta mestským častiam je podľa neho navrhované opäť nespravodlivo. „Najviac na tom utrpí opäť Petržalka, pretože má najviac obyvateľov,“ spresnila Halašková.

K výrokom primátora Valla o tom, že Hrčka nie je partnerom do ťažkých časov, sa podľa hovorkyne starosta vyjadrovať nechcel. „Určite ich však neberie osobne. Názor na to kto a v akej miere je, či nie je partnerom Bratislavy, si môže aj v kontexte argumentácie a výsledkov práce magistrátu aj našej mestskej časti urobiť každý sám,“ ozrejmila.

Podľa nej je to však práve Petržalka, ktorá z veľkej časti financuje agendy, ktoré podľa prerozdelenia kompetencií a financovania Bratislavy v jej štatúte spadajú práve pod magistrát. Sú to napríklad pomoc ľuďom bez domova, sanácia terás v majetku mesta, parkovacia politika a podobne. „Petržalka tak bola, je a bude partnerom mesta a to, že sa ako mestská časť a štvrtina Bratislavy snažíme hájiť v prvom rade verejný záujem Petržalčanov, je úplne prirodzené, “ uzavrela hovorkyňa mestskej časti.


Ivan Lučanič