Na Dobrej Vode sa počas roka často trasie zem. Hrozí obyvateľom nebezpečenstvo?

TRNAVA – Slovensko nepatrí ku krajinám, kde by sa často vyskytovali výrazné zemetrasenia, ktoré by priniesli materiálne škody, alebo straty na ľudských životoch. Na západnom Slovensku je však podľa dlhoročných meraní seizmológov najviac riziková obec Dobrá Voda v okrese Trnava.

Prvé zaznamenané zemetrasenie v okolí Dobrej Vody malo v roku 1805 približnú magnitúdu 4,3. V okolí Dobrej Vody je pritom ročne zaznamenaných niekoľko zemetrasení, ktoré však ľudia necítia. Slabé otrasy zaznamenávajú len prístroje. Z hľadiska veľkosti je veľmi veľa slabých zemetrasení, ktoré zaznamenajú len seizmometre, o niečo menej zemetrasení je zaznamenaných s makroseizmickými účinkami a zriedkavo sa vyskytujú zemetrasenia s magnitúdom 5 a viac, ktoré dokážu spôsobiť aj škody.

„Zvýšená seizmická aktivita v okolí Dobrej Vody je dokumentovaná v rokoch 1893 až 1909. Zemetrasenie s magnitúdom 5,0, čiže takej veľkosti, aké bolo nedávne zemetrasenie na východnom Slovensku s magnitúdom 4,9, bolo v oblasti Dobrej Vody naposledy zaznamenané v roku 1930,“ informoval Bratislavský Štandard seizmológ z Univerzity Komenského v Bratislave Róbert Kysel. Nášmu denníku zároveň poskytol informácie o zemetraseniach s makroseizmickou epicentrálnou intenzitou väčšou ako 5°, ktoré spôsobili škody:

24. 3. 1893  epicentrálna makroseizmická intenzita 5 až 6°, magnitúdo 3,8

20. 4. 1904  epicentrálna makroseizmická intenzita 6 až 7°, magnitúdo 4,5

12. 10. 1904  epicentrálna makroseizmická intenzita 6°, magnitúdo 4,3

10. 1. 1906  epicentrálna makroseizmická intenzita 8 až 9°, magnitúdo 5,7 (hlavný otras)

16. 1. 1906  epicentrálna makroseizmická intenzita 7 až 8°, magnitúdo 5,1 (dotras)

21. 2., 2. 3., 9. 3., 7. 4., 9. 4. 1906 epicentrálna makroseizmická intenzita 5°, magnitúdo 3,7 (dotrasy)

14. 3. 1909 epicentrálna makroseizmická intenzita 5°, magnitúdo 3,7

Ďalšie zemetrasenia s makroseizmickou epicentrálnou intenzitou väčšou ako 5° boli zaznamenané v rokoch 1930, 1967 a 2006:

4. 3. 1930  epicentrálna makroseizmická intenzita 5°, magnitúdo 3,7  (predtras)

5. 3. 1930  epicentrálna makroseizmická intenzita 6 až 7°, magnitúdo 4,6 (predtras)

6. 3. 1930  epicentrálna makroseizmická intenzita 7 až 8°, magnitúdo 5,0 (hlavný otras)

17. 6. 1967  epicentrálna makroseizmická intenzita 5°, magnitúdo 3,7

3. 12. 1967  epicentrálna makroseizmická intenzita 6 až 7°, magnitúdo 4,3

13. 3. 2006  epicentrálna makroseizmická intenzita 5°, magnitúdo 3,8

Pri navrhovaní konštrukcií musia investori a stavbári dodržiavať prísne pravidlá, aby budovy v čo najväčšej miere odolali rôznym otrasom zeme. Z tohto dôvodu sa pri stavbách postupuje podľa technickej normy Eurokód 8. „Národná príloha k stavebnej technickej norme Eurokód 8, ktorá určuje podmienky na seizmické zaťaženie stavebných konštrukcií, obsahuje od roku 2012 mapu seizmického ohrozenia v hodnotách špičkového zrýchlenia, maximálne zrýchlenie pri zemetrasení, a to také, ktoré na lokalite nastane približne raz za 475 rokov,“ zdôraznil Kysel. Národná príloha Eurokód 8 sa používa pri bežných stavbách, ako sú obytné domy, rodinné domy, administratívne budovy, školy alebo nemocnice. Postavené budovy podľa starších stavebných noriem sa však stavebne nezosilňujú. Netýka sa to len Slovenska, ale aj Európy.

Širšie okolie Dobrej Vody je pritom od roku 1987 monitorované lokálnou sieťou seizmických staníc v súvislosti s prevádzkou neďalekej atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Významné infraštruktúrne stavby ako atómové elektrárne či vodné diela totiž majú osobitné analýzy seizmického ohrozenia, ktoré sú pravidelne prehodnocované alebo aktualizované.